Dokumenty „IV. slávnostného snemu" Smeru o jeho plánoch po vstupe do vlády akoby vypadli z niekdajších porád ÚV KSS. Žiaľ, vďaka pokračujúcej kompromitácii pravice a reforiem tými, ktorí sa k nim prihlásili a ktorí v ich mene vládnu, je to asi zároveň pohľad do našej budúcnosti.
Smer chce progresívne dane a viac sadzieb DPH. Vyšší výber daní majú zabezpečiť „významné investície do kontrolných a represívnych mechanizmov". Čiže nie zjednodušenie daňového systému, ale viac daní, daňovákov a drábov. Smer uvažuje o zvyšovaní štátneho dlhu, lebo „v súčasnosti predstavuje približne 40 percent z HDP, pričom maastrichtské kritériá umožňujú jeho nárast o ďalších 20 percentuálnych bodov". No comment. Smer by tiež „preskúmal opodstatnenosť zvyšovania cien energií v danej sociálno-ekonomickej situácii". Čiže je zlé, ak ceny, ktoré štát roky dotoval z našich vreciek bez nášho dovolenia, konečne zodpovedajú realite - podľa Fica nemá každý z nás platiť podľa toho, koľko energie minie, ale podľa toho, koľko minú ostatní. Netreba už ani dodávať, čo by Smer urobil s dôchodkovým systémom, zdravotníctvom, poľnohospodárstvom atď. Sú to samé „strategické", ale najmä „rázne" opatrenia. Korunu plánom na zrušenie reforiem a znovuzavedenie drancovania a zadlžovania štátu a daňových poplatníkov (podľa vzorca „čím pracovitejší, tým podozrivejší") nasadzuje vyhlásenie, že Smer, ktorý považuje za prioritu „strategické partnerstvo s odbormi", chce spolupracovať s „každým politickým subjektom ochotným realizovať program sociálne únosných reforiem".
Smer spája zbohatlíkov, „kapitánov priemyslu" a pseudoobhajcov chudoby. Z toho plynú dve veci. Po prvé, program je určený voličom a v realite sa nikdy neuskutoční, pretože nevyhovuje väčšine Ficových donorov. Po druhé, túto stranu vďaka peniazom, ktoré sú za ňou, ešte čakajú škandály a rozpad - na Slovensku niet strany, ktorá by svoje vládnutie prežila v celku. V prvom prípade prídu namiesto programu improvizácie, v druhom príde mocenský chaos, aký tu už dôverne poznáme. Ani jedno nebude výhra.
