y boli ministri na rokovaniach európskych inštitúcií viazaní rozhodnutiami parlamentu resp. jeho príslušného výboru. Práve toto ustanovenie je najcitlivejším z predkladanej novely a ako informoval Hrušovský, "nedošlo pri ňom zatiaľ k dohode“.
Z koaličných strán sa tak pod novelu ústavy nepodpísalo SDKÚ, ktorá je za "mäkšiu“ alternatívu. Z opozičných strán sa pod návrh podpísal iba zástupca KSS. Smer a ĽS-HZDS súhlas s novelou podmienili jej rozšírením o ustanovenie, ktoré by umožňovalo zriaďovanie vyšetrovacích výborov parlamentu. Hrušovský na tlačovej besede povedal, že je pripravený diskutovať o tomto návrhu, aby bola zabezpečená priechodnosť novely. Keďže však spomínané opozičné strany formulovali túto požiadavku len vo všeobecnej rovine, do návrhu nemohla byť zapracovaná. Hrušovský sa v druhom čítaní nebráni ani doplneniu predloženej novely o návrh na zúženie poslaneckej imunity.
Novela ústavy obsahuje v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu ešte tri dôležité zmeny. Zakotvuje sa v nej nezlučiteľnosť mandátu poslanca Európskeho parlamentu s inými verejnými a ústavnými funkciami na Slovensku. Občanom EÚ s trvalým pobytom na Slovensku sa priznáva právo voliť a byť volený pri voľbách do europarlamentu a Ústavný súd SR po schválení novely bude mať kompetenciu preskúmavať volebné sťažnosti vo vzťahu k voľbám do EP.
