ie sa volá Posada. Domácnosti v dedine si rozdelia, kto bude mať kedy Posadu. Každý deň potom v jednotlivých domoch hrajú príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme miesto na prenocovanie. Domáci predstavujú krčmárov, ktorí odmietajú prijať svätú rodinu na nocľah. Deti a dospelí zo susedstva hrajú pútnikov, pričom nesú sošky Jozefa, Márie a oslíka. Sprievod žiada o ubytovanie v troch domácnostiach, ale až v poslednej ho príjmu. V tom dome sa potom spolu modlia a na záver spievajú Tichú noc.
Nasleduje party pre deti. Jedno z nich má zaviazané oči a pútnickou palicou sa snaží rozbiť papierovú Pinatu (po španielsky orech), čo je misa plná orieškov, mušlí, pomarančov, cukríkov a sladkostí. Dospelí počas hry detí popíjajú punč.
V noci 24. decembra všetci idú na polnočnú svätú omšu. Po nej sa rodiny stretnú pri slávnostnej a bohatej večeri, na ktorú pozývajú aj osamelých ľudí alebo bezdomovcov.
Mexičania si na Štedrý deň nedávajú darčeky. Deti ich dostávajú až 6. januára na sviatok Troch kráľov, ktorí prišli Ježiša obdarovať zlatom, kadidlom a myrhou. Postavia si topánky na okennú rímsu, aby im mudrci do nich dali darčeky. V tento deň mexické rodiny pripravujú špeciálny koláč. Je v ňom zapečená malá postavička Ježiša a kto ju objaví, bude 2. februára hrať rodiča malého Ježiška. V tento deň je totiž sviatok Obetovania Pána – Hromnice, keď Mária priniesla Ježiša do chrámu, aby bol obrezaný, čiže zasvätený Bohu. Na Hromnice Mexičania schovajú betlehemy a zúčastňujú sa na party u toho, kto 6. januára dostal kúsok koláča s Ježiškom.
Počas vianočných sviatkov majú všetky školy prázdniny a deti sa do nich vracajú až po 6. januári.
V posledných rokoch sa aj v Mexiku vianočné tradície amerikanizujú. Mnohé rodiny už slávia Vianoce so Santa Clausom a dávajú si pod stromček darčeky.
