pretláča redukciu poslaneckej imunity. Je to pat, koncert straníckych záujmov či slovenský folklór?
Nič z toho - iba normálna politika. Ústavný zákon je ústavný preto, lebo predpokladá širšiu dohodu, než bežná legislatíva. Keďže sme na Slovensku, jedinou šancou opozície vstúpiť do ústavnej tvorby je vystriehnuť chvíľu, keď koalíciu tlačí núdza. Zo strany HZDS a Smeru sa teda nedeje - výnimočne - nič nečestné. Tvrdenie, že eurovoľby sú vyšším štátnym záujmom, s ktorým sa nekšeftuje, je vecou slobodného výberu uhla pohľadu. Existuje aj optika, ktorou sa vyšetrovacie výbory môžu zdať aspoň také verejnoprospešné ako trinásť europoslancov blúdiacich po Štrasburgu bez cieľa a vplyvu. Výbory sú antikorupčným nástrojom a zvyšujú účinnosť opozičnej aj verejnej kontroly moci. Námietka, že Smer a HZDS by ich zavedenie zneužili na sebapropagáciu a kampane, je dobrá, ale nesystémová. Bezcenný je názor, že na vyšetrovanie sú iné orgány. Parlamentné výbory neskúmajú trestnú, ale politickú zodpovednosť. A nemôžu za to, že tento klasický inštitút sprofanovalo meno Macuška. Spor, ktorý vedie so zvyškom koalície SDKÚ, má jediné riešenie. O zásadných veciach európskej integrácie musí rozhodovať parlament, každodenná operatíva by mala zostať vláde. Hranica medzi zásadným a každodenným je iste dôležitá, nedá sa však asi vymedziť v ústave. Naopak, jedine tam sa dá riešiť oslabenie imunity. A je preto záhadné, z akých dôvodov sa Lipšicova iniciatíva nezmestí do balíka s eurovoľbami, ak všetky strany súhlasia s redukciou imunity na politickú činnosť v parlamente.
Dohadovanie okolo ústavy nie je nezodpovedné ani protištátne. Ide o normálnu politickú zrážku v rámci pravidiel. A vyzerá omnoho estetickejšie, než napríklad zápas o euroústavu.
