V júli 2003 SDKÚ prekvapujúco predstavila Ivana Štefanca ako svojho kandidáta na post komisára Európskej únie. Tento krok vyvolal rozruch. Koaliční partneri ho považujú za uponáhľaný a zvoleniu Štefanca nedávajú šancu. Politickí analytici poukazujú na potrebu obsadiť ponúkaný post uznávanou osobnosťou so skúsenosťami v diplomacii.
Časť verejnosti považuje prienik čelných predstaviteľov lobistických skupín do vedenia inštitúcií, ktoré majú obhajovať verejné záujmy, za spoločensky rizikové. Podľa nich práve vypuklé konflikty záujmov na Slovensku poskytujú dostatok dôvodov na opatrnosť pri posudzovaní predpokladov Štefanca stať sa nestranným, kvalifikovaným a legitímnym obhajcom verejných záujmov na vrcholnom poste v administratíve zjednotenej Európy.
Niektoré občianske organizácie proti Štefancovej nominácii dokonca písomne protestovali, pretože podľa nich nedávno opakovane klamal v snahe oslabiť sprísnenie legislatívy na ochranu životného prostredia, čo by skomplikovalo život firmám zarábajúcim na používaní jednorazových obalov.
Podľa internetovej stránky SDKÚ je kariéra Ivana Štefanca spätá s firmou Coca-Cola. Bol zakladateľom a od roku 1994 aj lídrom jej pobočky na Slovensku, od roku 2003 riaditeľom pre európsku integráciu spoločnosti Coca-Cola HBC so sídlom vo Viedni. V roku 1995 stál pri vzniku Asociácie nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku, od roku 1997 reprezentuje záujmy súkromných firiem aj vo Výbore na rozšírenie Európskej únie pri medzinárodnej organizácii výrobcov nealkoholických nápojov UNESDA/CISDA, ktorého je predsedom. Bol zakladajúcim členom Podnikateľskej aliancie Slovenska a od jej založenia je jej prezidentom.
Na tlačovej konferencii 18. júla Ivan Štefanec konštatoval: „S pomocou medzinárodných skúseností som presvedčený, že je potrebné obhajovať hospodárske záujmy Slovenska. A pokiaľ dostanem šancu byť komisárom EÚ, tak by som chcel prispieť k modernej tvári Slovenska." Na poznámku novinárov, že funkcia komisára nie je o presadzovaní záujmov štátu, ktorý ho nominoval, ale naopak o tom, aby obhajoval celoeurópske záležitosti, Štefanec reagoval: „Myslel som to tak, že jednoducho nová komisia bude zložená z 25 komisárov. Vieme, že podľa pravidiel teraz každá krajina bude mať svojho komisára. Takže tento reprezentant bude reprezentantom krajiny, jednoducho, bude tým kontaktom..."
Nepochopenie poslania európskeho komisára potvrdzuje aj jeho pokus stotožňovať agendu výrobcov malinoviek s agendou generálnych direktoriátov Európskej komisie pre poľnohospodárstvo, hospodársku súťaž či životné prostredie: „Otázkami európskej integrácie sa zaoberám sedem rokov (...) stal som sa členom Výboru pre rozšírenie EÚ medzinárodnej nealko organizácie so sídlom v Bruseli (...) kde sa zaoberáme predovšetkým otázkami legislatívy v oblasti daní, ciel, potravinovej legislatívy, ochrany životného prostredia, spoločnej poľnohospodárskej politiky (...) Čiže priamo sa zaoberám agendou, čo je v Európskej komisii, agendou, ktorá je takisto agendou niektorých komisárov, napríklad pánov Fischlera, Montiho, Lamyho, Wallström a podobne."
Ostáva dúfať, že únia ustráži, aby osobnosti nominované novými členskými krajinami nielen deklarovali, ale aj boli reálne schopné garantovať nezávislé rozhodovanie o veciach verejného záujmu. V otázkach európskej integrácie sa totiž podľa Štefanca „končí etapa politikov a diplomatov a začína sa nová etapa (...) reforiem a hospodárskeho rozvoja".
Akokoľvek sú zmeny v euroštruktúrach potrebné, predstavy o splývaní záujmov verejných inštitúcií a Coca-Coly sú, povedzme otvorene, bizarné. Rovnako ako predstava, že by mal šéf tejto firmy o pár mesiacov viesť rezort v Európskej komisii po boku komisára pre hospodársku súťaž.
Autor: JURAJ ZAMKOVSKÝ(Autor je výkonným riaditeľom Centra pre podporu miestneho aktivizmu)
Beata
Balogová
