Rozhodnutím, že prezidentské voľby vyhlási do 10. januára, Pavol Hrušovský urýchlil nástup koncovky v hre o hlavu štátu. Týka sa to kandidátov z oboch politických brehov, ale viac toho druhého, lebo dvaja jeho uchádzači ešte nepriznali farbu. Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar chceli priniesť svoju prihlášku až vo februári, ale po ozname šéfa parlamentu tak musia urobiť o mesiac skôr. Nie je to však podstatné, pretože obom sa splnilo, čo chceli. Kandidatúru priznajú v poslednej možnej chvíli, lebo sa domnievajú, že im to pomôže. Podobne ako páni Kukan, Mikloško, Roman a Bútora z prvého brehu, aj kandidáti Mečiar, Gašparovič a Schuster vedia, že v prvom kole budú súťažiť vo vlastnej skupine. A že na konečný výsledok tejto súťaže môže mať podstatný vplyv SMK a Smer.
Keby Bugárova strana nominovala kandidáta zo svojho vlastného prostredia, tak by to určite malo mobilizačný účinok na jej voličskú základňu, ale SMK by nemohla ovplyvniť, kto sa z prvého brehu dostane do druhého kola. Podobné postavenie má strana Roberta Fica. Keďže žiadna z jeho hviezd (Fico, Beňová, Kaliňák) nemá vek na prezidenta, a pozície pánov Murgaša či Zalu stratili na význame, pre Smer sú prezidentské voľby priestorom na politický manéver. Koketovanie so Šimkom ako prípadným kandidátom bolo obojstranne kontraproduktívne, lebo ani jednému by nepomohlo a obom uškodilo. Zdá sa, že už to pochopili, lebo Dušan Čaplovič, jeden z dvoch podpredsedov Smeru, ktorý Šimka presadzoval, sa zúčastnil na stretnutí „časti slovenskej inteligencie". Tá ako najlepšieho kandidáta ponúkla Mečiara. Ani tentoraz si pán Čaplovič nevybral dobre, lebo jeho strana určite nepodporí predsedu HZDS. Predseda Smeru už síce verejne nehovorí, že víťazom v slovenskej politike bude ten, kto z nej pošle preč Mečiara, ale myslí si to stále. Skutočnosť, že úpadok HZDS je v záujme Smeru, vedie k záveru, že si Fico napokon vyberie medzi Gašparovičom a Schusterom. A keďže Gašparovič je človekom Jána Slotu, šance Rudolfa Schustera stúpajú.

Beata
Balogová
