Zmluvu považuje za problém aj Pavol Rusko, šéf ministerstva hospodárstva, ktoré má v SPP zabezpečovať štátne záujmy. Na nedávnom rokovaní Rusko partnerom povedal, že zmluvu považuje za neplatnú, „pretože si myslíme, že ide o zmluvu s blízkymi osobami".
Zmluvu odsúhlasilo predstavenstvo podniku, v ktorom majú investori väčšinu. Rusko si myslí, že „zmluva mala byť podpísaná so súhlasom dozornej rady, kde má väčšinu štát". Dozorná rada podľa neho spraví audit a ak sa dokáže porušenie zákona, podá na Gas de France a Ruhrgas trestné oznámenie.
Minister Rusko síce vyzval SPP, aby žiadne peniaze už nevyplácal, ale „zahraniční manažéri nám povedali, že vyplácať budú, lebo zmluvu považujú za platnú". Rusko to považuje za nekorektné.
SPP nevidí problém v tom, že uzavrel zmluvu s vlastnými akcionármi. „Ak by sme si vybrali iných dodávateľov, hrozilo by zneužitie informácií konkurenciou," povedala hovorkyňa SPP Dana Kršáková.
Keď bol vo funkcii exminister hospodárstva Róbert Nemcsics, odmietal akékoľvek presadenie tejto zmluvy, lebo „ani jeden zo zahraničných partnerov nevedel doložiť jej ekonomický prínos". Rokovania zastavil.
Hovorkyňa SPP Dana Kršáková povedala, že konzultačné služby majú pripraviť podnik na úplnú liberalizáciu trhu v roku 2007. Cena 1,2 miliardy korún (15 miliónov eur) za trojročný poradenský kontrakt nie je podľa SPP nevýhodná. „Je to vlastne 400 miliónov ročne, teda približne päť percent zo zisku," povedala Kršáková. Predstavenstvo SPP nepovažovalo súhlas dozornej rady za potrebný, lebo hodnota zmluvy nebola taká významná.
Podľa Transparency International Slovensko však ide o vysokú sumu a v prípade pološtátneho podniku by o nej nemali rozhodovať len súkromní akcionári. „Otvára to otázku, ako si štát chráni svoje záujmy, ak ide o obrovské sumy," povedala výkonná riaditeľka Transparency International Emília Sičáková-Beblavá.
Považuje za „zlyhanie ochrany verejného záujmu", ak štát nemá dosť „ošetrený svoj vplyv v privatizovaných podnikoch", alebo ho dostatočne nepresadzuje. Tento vplyv je však predmetom privatizačných zmlúv, ktoré sú tajné. Sičáková si myslí, že ak štát predáva majetky, zmluvy by mali byť verejné a nemali by podliehať obchodnému tajomstvu.
Nemcsics kritizoval privatizáciu SPP ešte pred voľbami, keď ANO nebola v parlamente. Vtedy si myslel, že dôvod na nízku cenu za SPP bol ten, že strategický partner prinesie do firmy know-how. „Nikto nehovoril o tom, že za reštrukturalizačné know-how bude treba zaplatiť," povedal.
Nemcsics vidí problém aj v samotnej privatizačnej zmluve, ktorá umožňuje, že „napriek nevôli väčšinového vlastníka si menšinový presadí v predstavenstve aj takúto zmluvu".
SPP pri výbere dodávateľa síce postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, zvolil si však cestu rokovacieho konania bez zverejnenia. To umožňuje, aby sa obišiel zdĺhavý proces verejného výberového konania. Podobne sa v minulosti riešil aj výber dodávateľa štátnej pokladnice.
Koaliční partneri z KDH a SMK nič o problematickej zmluve medzi SPP a Gas de France a Ruhrgasom nevedia. Béla Bugár: „Rusko nás na koaličnej rade o ničom neinformoval. Považujem to za čudné. Opýtame sa, čo je to za zmluvu a prečo o tom nevieme."
Pavol Minárik z KDH takisto o zmluve doteraz nepočul. „Ak Rusko povedal, že je to problém, tak nech koná." Roman Vavrík z SDKÚ sa dopočul o probléme od SME. „Hovorím, že tam, kde štát niečo vlastní, je vždy problém. Preto je najlepšie predať firmy celé."
Necelú polovicu (49 percent) najväčšieho slovenského podniku predala predchádzajúca vláda Mikuláša Dzrurindu na jar 2002. Novým vlastníkom sa za 130 miliárd korún stalo konzorcium troch firiem - francúzskeho Gas de France, nemeckého Ruhrgasu a ruského Gazpromu. Podľa nedávnej dohody koaličnej rady sa privatizácia zostávajúceho štátneho podielu v najbližších rokoch nepripravuje.
(rk, tc, jj)