bo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície. Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Hlavná vianočná omša je však 25. decembra predpoludním.
V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer. V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (karácsony) aj rumunčina (grăčiun). Jeho etymológia sa vysvetľuje dvojako. Pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského creatio –
V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého winnahten. V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody. V severnej časti Trenčianskej stolice a na Kysuciach sa im hovorilo jednoducho Sviatky.
