počítania rokov malo byť podľa zámeru jeho tvorcov narodenie Ježiša Krista. Biblia tento historický okamih nazýva "plnosťou času". Ide o vrchol dejín spásy, keď Boh poslal svojmu stvorenstvu, ktoré ho zradilo hriechom, vlastného Syna ako Vykupiteľa.
V Rímskej ríši sa roky počítali od založenia Ríma. Až v 6. storočí zaviedol grécky mních Dionýzius Exiguus kresťanský kalendár od Ježišovho narodenia, ktoré stotožnil s rokom 754 od založenia Ríma. Podľa Biblie vtedy vládol Herodes Veľký a v čase jeho smrti mal Ježiš asi tri roky. Ako však dokázali neskoršie výskumy, Herodes zomrel v roku 750 rímskeho letopočtu. Ježišovo narodenie je preto potrebné posunúť na rozhranie rokov 747-748 rímskeho kalendára, čiže do roku 6-7 pred Kristom. Úprava letopočtu by však spôsobila nemalý zmätok, a preto sa nerobila.
Významným prameňom na určenie skutočného roku Kristovho narodenia bolo aj Bibliou spomínané sčítanie ľudu v Palestíne, počas ktorého pricestovala jeho matka Mária do Betlehema. Evanjelista Lukáš uvádza, že sčítanie sa konalo za vlády Quirínia v Sýrii. Ten však vládol v rokoch 6 až 10 po Kristovi, čiže keď mal Ježiš 12 rokov. Vedci sa napokon zhodli, že išlo o sčítanie v dobe, keď bol Quirínius ešte len pomocníkom alebo zástupcom sýrskeho panovníka, aj jemu však patril titul hegemon - vladár.
Sčítanie ľudu zároveň naznačuje ročné obdobie, do ktorého možno Ježišovo narodenie umiestniť. Uskutočnilo sa totiž pravdepodobne až po jesenných prácach v čase zimných zrážok, keď bolo viac času na občianske povinnosti. Preto má zimný termín slávenia Vianoc aj logickú oporu. Niektorí historici zároveň zdôrazňujú spojitosť so židovským sviatkom posvätenia chrámu Chanuka. Slávi sa osem dní od 25. kisleva, čo podľa židovského lunárneho kalendára pripadá na niektorý decembrový deň. Rímsky dejepisec Jozef Flavius nazval tieto dni Sviatkami svetiel, čo korešponduje s Ježišovým poslaním byť Svetlom sveta. Zároveň možno predpokladať, že Jozef s Máriou cestovali do rodného Betlehema aj kvôli sláveniu Chanuky.
