Vyzerá to tak, že Rudolf Schuster sa v januári ocitne v konflikte záujmov. Ako hlava štátu musí konať podľa ústavy, ako politik usilujúci sa o znovuzvolenie bude mať záujem o podporu Smeru. Problém je, že očakávania Roberta Fica sú v rozpore s tým, čo sa žiada od prezidenta.
Predseda Smeru potrebuje čo najskôr predčasné voľby, preto si veľmi želá referendum, ktoré by ich mohlo priniesť. Fico už vie aj to, kedy by sa malo referendum konať: „Pokúsime sa v rámci legálnych možností podporiť myšlienku spojenia referenda napríklad s prezidentskými voľbami..." Na to potrebuje kolaborujúceho prezidenta. Keby Schuster poslal referendovú otázku na posúdenie Ústavnému súdu, tak môže dostať odpoveď, že nie je v súlade s ústavou. Už aj to, že sa sudcovia budú otázkou niekoľko týždňov zaoberať, spôsobí, že spojenie referenda s voľbami prezidenta nebude možné. Ficove očakávania sú teda jasné: po preverení počtu podpisov by mal prezident vyhlásiť referendum a nezaťahovať do toho Ústavný súd, keďže podobné referendum sa už konalo v roku 2000. Odvtedy sa však pomery, aj vďaka prezidentovi, zmenili.
Keď v roku 1999 zozbieralo HZDS takmer 400-tisíc podpisov na referendum o používaní jazyka národnostných menšín a neprivatizácii strategických podnikov, prezident oznámil, že ho nevyhlási, „lebo by došlo k porušeniu Ústavy SR". Schuster sa vtedy hneval na Ústavný súd, že mu odoprel konzultáciu, hoci mu ju podľa vtedajšej ústavy sudcovia poskytnúť nesmeli. V ten istý deň, keď oznámil, že referendum nevypíše, Schuster avizoval, že sám podá iniciatívny návrh, aby o ústavnosti referendovej otázky „Ústavný súd mohol vopred vydať rozhodnutie a aby rozhodnutie nezostalo len na jednej osobe". Túto zmenu v roku 2001 parlament urobil, takže posúdenie ústavnosti naozaj nie je „na jednej osobe", ale na Ústavnom súde. Keby sa Schuster po prevzatí petície a spočítaní podpisov neobrátil na ústavných sudcov, bol by to jasný dôkaz, že pre znovuzvolenie nekoná podľa ústavy, ale podľa pána Fica.
Autor: MARIÁN LEŠKO
