Pred štyrmi rokmi bol premiér a predseda SDK veľmi nešťastný, že predsedovia strán, ktoré pred voľbami vytvorili Slovenskú demokratickú koalíciu, žiadali jej návrat do podoby päťkoalície. Obnovu pôvodného stavu Mikuláš Dzurinda odmietal, lebo by sa z predsedu vládneho subjektu stal iba hovorcom ostatných strán. Predstava, že by o najdôležitejších veciach „rozhodovali grémiá piatich materských strán" ho veľmi rozosmutňovala. Teraz má dôvodov na smútok oveľa viac. Po prvom roku je na tom jeho druhá vláda oveľa horšie ako prvá. Vtedy mala koalícia v parlamente bezpečnú a spoľahlivú väčšinu. Teraz už aj premiér musel priznať, že je predsedom menšinovej vlády. Na konci roku 1999 mohol svojim partnerom v SDK pripomínať, že „získal viac preferenčných hlasov ako ostatní predsedovia dohromady". Na konci roku 2003 mu všetci jeho oponenti môžu vyhadzovať na oči, že práve on vytvoril nový rekord, lebo ešte nikdy na Slovensku nedôverovalo jednému politikovi až 62,7 percenta občanov. Na konci roku 1999 už Mikuláš Dzurinda vedel, že sa spod tlaku kolegov z SDK vymaní tým, keď založí SDKÚ. Po štyroch rokoch sa dozvedel, že jeho ponuka už nezaberá, lebo SDKÚ klesla pod hranicu zvoliteľnosti a bezpečný návrat nad ňu nebude jednoduchý. Skutočnosť, že sa na internetovej stránke, ktorá má blízko k Európskej únii, Mikuláš Dzurinda objavil ako kandidát na post eurokomisára, zrejme svedčí o tom, že premiér hľadá osobné východisko zo situácie, v akej ešte nikdy nebol. Hoci s jeho kandidatúrou neprišla oficiálna stránka Európskej únie, prišiel s ňou seriózny internetový zdroj, ktorý únia sponzoruje. Napokon, nebolo by to prvý raz, že predseda vlády otvoril dôležitú vnútropolitickú tému v zahraničnom médiu.
Po štyroch rokoch bude mať premiér smutné Vianoce a jeho koaliční partneri zas budú mať o čom premýšľať.

Beata
Balogová
