e základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb, ktoré vyplývajú z noriem európskeho práva. Podľa Kandráča si to vyžiada aj zmeny v zákone.
Aktuálnou je podľa neho aj otázka spolupráce medzi slovenským a európskym ombudsmanom po vstupe SR do EÚ. Európsky ombudsman, ktorý rieši prípady zlej správy v inštitúciách a orgánoch EÚ, nie je vyššou inštitúciou ako sú národní verejní ochrancovia práv, zdôrazňuje Kandráč. "Predovšetkým sa zaoberá sťažnosťami od občanov únie alebo od osôb s trvalým pobytom v niektorom jej členskom štáte na nesprávny postup orgánov a inštitúcií európskeho spoločenstva," dodáva. Podčiarkuje, že európsky ombudsman nerozhoduje a ani nebude rozhodovať o sťažnostiach proti jednotlivým členským štátom alebo ich orgánom, to je v kompetencii národných ombudsmanov.
Postavenie euroombudsmana je nezávislé, spolupráca s národnými ombudsmanmi však nie je vylúčená. "Dokonca v jeho štatúte je možnosť spolupráce daná v tých prípadoch, ak môže napomôcť efektívnejšiemu preverovaniu podnetov," vysvetľuje Kandráč. Upozorňuje však, že súčasná slovenská právna úprava neupravuje podmienky vzájomnej spolupráce medzi ombudsmanmi a "takáto spolupráca je v súčasnosti možná len v neformálnej rovine."
