krem sudcov aj zástupcovia iných právnických profesií. Túto zmenu zaviedol minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý nebol spokojný s prácou doterajších senátov zložených len zo sudcov. Sťažoval sa, že sudcovia sú pri rozhodovaní o svojich kolegoch veľmi často falošne solidárni a udeľujú im aj za vážne previnenia veľmi mierne tresty.
Ako pre agentúru SITA povedal predseda Najvyššieho súdu (NS) a Súdnej rady Milan Karabín, po novom bude na NS SR pôsobiť osem trojčlenných prvostupňových a dva päťčlenné odvolacie disciplinárne senáty. Návrhy na kandidátov, medzi ktorými môžu byť aj "nesudcovia", podáva MS SR, Národná Rada (NR) SR a sudcovské rady jednotlivých krajských súdov, Vyššieho vojenského súdu a NS SR. Súdna rada sa z nich potom 15. januára pokúsi zvoliť 34 členov, ktorí budú v senátoch pôsobiť. Podľa Karabína je ťažké predpovedať, kedy by mohli nové senáty vzniknúť. Nie je totiž vylúčené, že sa Súdnej rade ich členov nepodarí zvoliť na prvýkrát a budú potrebné viaceré kolá voľby. "Kým však nebudú kreované nové senáty, budú pôsobiť tie súčasné," dodal. Podľa zákona by však mali byť nové senáty na svete do 75 dní od 1. novembra, teda od účinnosti novely zákona o sudcoch a prísediacich.
Nové kreovanie disciplinárnych senátov sa M. Karabínovi nie veľmi pozdáva. Domnieva sa, "že to bude horšie ako doteraz, ale to sa uvidí." Podľa neho by veci sudcov mali riešiť samotní sudcovia. "Ani disciplinárne veci poslancov nerieši žiaden iný orgán ako poslanci sami," dodal a zdôraznil, že takéto riešenie je "zásahom jednej moci do inej moci." Uznáva, že s etikou a morálkou nie je niečo v poriadku, svedčia o tom disciplinárne konania, ktorých je veľa. "Za dôležité pokladám predovšetkým to, aby sami sudcovia vedeli včas reagovať na tieto nezdravé javy," uviedol.
