Bratislava 27. decembra (TASR) - Finančná situácia Slovenskej akadémie vied (SAV) sa podľa slov jej predsedu Štefana Lubyho trochu zlepšila. Zatiaľ sa však Slovensko vo financovaní vedy a techniky nepribližuje k požiadavkám Európskej komisie, konkrétne v tom, aby krajiny EÚ v roku 2010 vkladali do vedy a techniky 3 percentá zo svojho hrubého domáceho produktu.
Návrh rozpočtu pre Slovenskú akadémiu vied (SAV) bol predložený do Národnej rady SR vo výške 1 miliardy 382 miliónov Sk a pri rokovaní v pléne bol navýšený o 60 miliónov Sk. Tým sa dostáva približne na úroveň konca roka 2003.
"Navýšené prostriedky sú pre nás veľmi dôležité a veľmi sme sa o ne usilovali, aj keď sa môže zdať, že tých 60 miliónov nie je podstatné zvýšenie", povedal predseda SAV. "Náš rozpočet pred navýšením pokrýval požiadavky z hľadiska platov, oceňujeme, že SAV bola po zahrnutí do tzv. zdravotníckej platovej tabuľky v rámci Zákona o verejnej službe platove dotovaná. Pokrýval takisto riešenie projektov napríklad v rámci medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a doktorandské štúdium, ale naozaj sme nedokázali garantovať základnú prevádzku budov a energie. Akadémia pritom spravuje aj také budovy štátu, ktoré majú charakter kultúrnych pamiatok. Preto tých 60 miliónov Sk, ktoré nám parlament pri záverečnom prerokúvaní v pléne navýšil, má pre SAV cenu zlata a umocní našu výkonnosť v projektových aktivitách", zdôraznil Luby. Sú to práve prostriedky, z ktorých sa nám, dúfajme, podarí aspoň čiastočne kompenzovať cenový nárast, ktorý sa očakáva po Novom roku, dodal.
Ak by však Slovensko chcelo splniť cieľ, formulovaný na summitoch Európskej únie - venovať na vedu a techniku 3 percentá z HDP, tak by sa finančné prostriedky pre túto oblasť museli zvyšovať oveľa rýchlejšie ako v súčasnosti, keď tieto čiastky predstavujú v SR 0,7 - 0,8 percenta HDP, konštatoval predseda akadémie.
Podľa Lubyho by bolo dobre, keby sa na Slovensku podarilo dosiahnuť aspoň takú dynamiku rastu, aká je v Českej republike, a to medzi 1,1 - 1,3 percenta HDP. Česká republika deklaruje, že by chcela dosiahnuť čiastku 2 percentá HDP na vedu a techniku do roku 2010, a Maďarsko má ambície dosiahnuť tento cieľ už do roku 2006.
Luby poukázal na názory v spoločnosti po roku 1989. Čiastočne sú opodstatnené, keďže sa financuje veľa výskumných ústavov iba preto, že existujú. Boli tlaky, aby sa prostriedky rozpočtovali nie inštitucionálne, ale účelovo, na konkrétne projekty, pre konkrétne kolektívy. Medzitým tento stav nastal a vznikli agentúry ako je VEGA - agentúra pre podporu vedy a techniky, vznikli nové nástroje štátnej objednávky - štátne programy výskumu a vývoja, dostupné sa stali európske projekty. Rozhodujúca časť finančných prostriedkov ide teda cez takéto účelové kanály. Treba však zdôrazniť, že určitá časť prostriedkov sa musí distribuovať inštitucionálne, lebo z financií na projekty nemožno hradiť energie, teplo, vodu, prevádzku budov, internet. Ak sa niekto uchádza napríklad o grant Európskej únie, tak jeho pracovisko musí túto základnú infraštruktúru garantovať, podčiarkol Štefan Luby.
