Bratislava 27. decembra (TASR) - Záchranárom, ktorí dnes odleteli do Iránu postihnutého ničivým zemetrasením, sa neodchádzalo ľahko. Necelých 24-hodín po Vianočných sviatkoch totiž museli opustiť svojich najbližších, aby mohli pomáhať ľuďom vzdialeným na päť hodín cesty lietadlom od Slovenska.
Tí, ktorí boli pomáhať pri ničivom zemetrasení v Turecku, odchádzali s menšími obavami a stresom ako tí "bez skúseností". "Vyplýva to však z toho, že každý chce pomôcť a byť užitočný," myslí si psovod Alexander Berek, ktorý na takejto akcii nie je po prvý raz. Zo skúseností však vie, že po prvom nasadení stres a nervozita opadnú. Odchod záchranárov niesli ťažšie podľa neho manželky a príbuzní, keďže Irán je vzdialená a pre Slovákov málo známa krajina. Berek odchádza s presvedčením, že sa im podarí zachrániť čo najviac ľudí. Po piatich až siedmich dňoch je totiž šanca na prežitie mizivá, dodal.
Veliteľ záchranného modulu Emil Gažo je napriek rôznorodým pocitom v prvom rade profesionál, a preto nemá z neznámeho príliš veľké obavy či strach. "Živelné pohromy si nevyberajú čas a my ako profesionáli sme pripravení plniť si svoje povinnosti za každých okolností," zdôraznil.
Scenár nasledujúcich dní bude podľa Gaža nasledovný: Po príchode do postihnutej oblasti dostanú slovenskí záchranári presne vymedzený priestor, v ktorom budú pomocou záchranárskych psov vyhľadávať zavalené osoby. Po ich nájdení budú pomáhať pri vyslobodzovaní a poskytovať prvú predlekársku pomoc.
So zmiešanými pocitmi odchádza do Iránu aj zástupca veliteľa Ján Himpán, ktorý sa na podobnej akcii zúčastní po prvý raz. "Pocit, že ideme zachraňovať ľudské životy, však prevyšuje nad všetkým ostatným," prezradil tesne pred odletom.
Tridsaťpäťčlenný tím slovenských záchranárov so 16 psami vycvičenými na vyhľadávanie zavalených osôb odcestoval dnes podvečer z bratislavského letiska Milana Rastislava Štefánika do iránskeho Kermanu.
