l od predvianočného pôstu sa však mohli podávať aj mäsité jedlá. Nechýbala ani rybacia kapustnica, ktorá sa už inokedy počas roka nevarila. Prestieral sa štedrovečerný obrus s omrvinkami a položil sa naň štedrovečerný bochník chleba, prikrytý obrúskom. Niekde zapaľovali novú sviecu a podľa smeru jej plameňa odhadovali osudy príslušníkov rodiny.
Záveru občianskeho roka venuje pozornosť aj cirkev. Na popoludňajšie a večerné hodiny zaraďuje ďakovné bohoslužby, pri ktorých sa spieva slávnostný hymnus Te Deum – Teba Boha chválime. Po sviatku svätého Silvestra nasleduje Nový rok – sviatok Bohorodičky Panny Márie. V rámci novodobej tradície sa v tento deň celému svetu prihovára z Námestia svätého Petra pápež a udeľuje všetkým veriacim požehnanie Urbi et Orbi – mestu a svetu. Východné cirkvi slávia sviatok Panny Márie Bohorodičky hneď po Narodení Pána 25. decembra a 1. januára si pripomínajú Ježišovu obriezku a svätého Bazila Veľkého. V západnom obrade sa na obriezku viaže sviatok Obetovania Pána, nazývaný aj Hromnice, slávený 2. februára.
V svetskom ponímaní bol novoročný deň plný vinšov a ľudových povier a zvyklostí. Ženy sa vraj na Nový rok zrána nemali ukazovať po domoch, ale pracovať doma. Na Orave sa chodilo do kostola v bielom odeve, aby si ženy do budúceho roka zabezpečili pekný a vysoký ľan. Na obed sa varili dlhé halušky, aby v poli dozreli veľké dlhé klasy obilia. Podobne ako na prvý vianočný sviatok, ani na Nový rok sa neodporúčali návštevy. Ľudia mali ostať doma a uvažovať nad nasledujúcim rokom.
