Výnimkou bolo len krátke obdobie v roku 1998, keď sa stredovo-pravicové strany dokázali dohodnúť na projekte Slovenskej demokratickej koalície. Dnes už toto zoskupenie v skutočnosti neexistuje. Nič nenasvedčuje ani tomu, že lídri pravice sa dohodnú na spoločnom postupe.
Sociológovia však upozorňujú, že do volieb je ešte rok a pomery na politickej scéne môžu prinútiť politikov rozmýšľať o viacerých možnostiach. Premiér Mikuláš Dzurinda pred týždňom nabádal na vytvorenie spojenectva modrých strán SDKÚ, KDH a DS. Podľa neho má podobný názor aj väčšina voličov pravice. KDH si však už na rokovaní straníckych orgánov zvolilo autonómny postup do volieb.
Z Dzurindovho postoja nie je zrejmé, či si praje volebnú koalíciu tzv. modrých strán, alebo ich zlúčenie do jedného subjektu. V dokumente Generálna línia SDKÚ sa totiž hovorí, že Slovensko nepotrebuje koalície blízkych strán, ale koalície názorov vnútri silnej strany. Ak by teda premiér chcel postupovať podľa straníckeho dokumentu, riešením je zlúčenie pravice do jednej strany, a nie koalícia. To by okamžite narazilo na tvrdý odpor KDH. Podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková k tomu povedala: „Spojenectvo môže mať rôznu podobu. Nezávisí to iba od SDKÚ. Ak KDH a DS oznámia, že si predstavujú svoju existenciu samostatne, treba to rešpektovať. Strany by si však mali nechať priestor na spoluprácu. Pravica je povinná presvedčiť voličov o tom, že vie spolupracovať v odborných otázkach. Bol by to dobrý krok do budúcnosti.“
Predseda DS Ľudovít Kaník odmieta myšlienku zlúčenia s SDKÚ a za najúčelnejšiu považuje koalíciu. Na otázku, či je pravda, že v opačnom prípade DS uvažuje o spolupráci s Ruskovou ANO, Kaník odpovedal: „Otvorení sme spolupráci s každým, kto má o ňu záujem. Pre mňa je optimálna koalícia všetkých stredovo-pravicových strán. Čím menej tých strán bude v koalícii, tým je pravdepodobnosť úspechu nižšia.“
IGOR STUPŇAN
