Ak sa problém nebude riešiť, tak by „naozaj stálo za úvahu, či sa znovu neobrátiť na Medzinárodný súdny dvor v Haagu," povedal Kukan pre TASR. Medzinárodný súd rozhodol o spore ešte v roku 1997, ale napriek tomu sa obe strany na riešení stále nedohodli.
Poldruha roka sa o vodnom diele nerokovalo najmä vinou maďarskej vlády, ktorá napokon nedávno oznámila, že v januári vymenuje nového splnomocnenca.
Kukan ešte v novembri predpokladal, že riešenie sporu je v nedohľadne, lebo uvažoval, že 12 miliónov vyčlenených na právnikov sa neminie a peniaze použije jeho rezort na iné účely. Zmienkou o Haagu sa jeho názor zmenil.
Predseda SMK Béla Bugár si nie je istý, či ide o začiatok Kukanovej prezidentskej kampane, lebo o spore vraj nemá dosť informácií. Ak by bol Kukanov krok súčasťou kampane, tak by to podľa Bugára znamenalo, že minister chce spor využiť na získanie slovenských voličov, lebo „predpokladá, že ťažko získa hlasy Maďarov žijúcich na Slovensku".
Gabčíkovo už jednou z tém predvolebnej kampane bolo, keď ho v roku 1998 pred parlamentnými voľbami využíval vtedajší premiér Vladimír Mečiar.
Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí József Berényi z SMK vníma Kukanove slová ako normálne vyjadrenie ministra. „Súhlasím, že problém treba riešiť. Akým spôsobom, to je otázka rokovaní," povedal.
Splnomocnenec slovenskej vlády pre riešenie sporu Drahoslav Štefánek si nemyslí, že ide o Kukanov predvolebný ťah. „Skôr nám dochádza trpezlivosť." Napriek tomu by radšej vyčkal na vymenovanie maďarského splnomocnenca a ďalšie rokovanie. „Tiež nevylučujem možnosť, že by sa tým Haag znova zaoberal. Po jari budeme múdrejší," povedal.
Politológ Grigorij Mesežnikov síce nevylučuje, že spor o Gabčíkovo môže pritiahnuť nacionálne orientovaných voličov, ale považuje to za prekonaný problém.
„Pozitívom doterajšieho vývoja bolo, že sa obe krajiny zhodli posunúť spor do odbornej roviny, ako do politickej. Je pravda, že pokiaľ ide o kandidatúru pána Kukana, zo strany SMK už isté výhrady voči jeho postojom v slovensko-maďarských vzťahoch zazneli. Všetko je možné," povedal Mesežnikov.
V čom je podstata sporu Gabčíkovo-Nagymaros
V roku 1977 podpísali socialistické Československo a Maďarsko zmluvu o výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros na Dunaji. Maďarsko však práce na výstavbe v roku 1989 zastavilo. Keďže nedokončilo ani stupeň Dunakiliti, v roku 1991 ČSFR pristúpila k tzv. variantu C, čiže prehradeniu Dunaja pri Čunove, čo nebolo zmluvne podchytené. V roku 1992 Maďarsko oznámilo skončenie platnosti zmluvy.
Slovenská strana variant „C" považovala z hľadiska funkčnosti diela v Gabčíkove za vynútený, aby sa mohla zachovať „podstata" Gabčíkova. Vodný stupeň Čunovo dokončilo Slovensko v roku 1996, vtedy však už bol spor medzi Slovenskom a Maďarskom na súde v Haagu.
V septembri 1997 haagsky Medzinárodný súdny dvor rozhodol, že zmluva z roku 1977 medzi Maďarskom a Československom o výstavbe Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros naďalej platí a Maďarsko nebolo oprávnené prerušiť a neskôr odstúpiť od prác na svojej časti diela.
V otázke, či vtedajšia ČSFR bola oprávnená v roku 1991 sama realizovať variant „C" súdny dvor rozhodol, že ČSFR mala právo urobiť prípravné práce, ale nemala právo jednostranne variant uviesť do prevádzky.
Podľa vtedajších komentárov išlo o šalamúnske rozhodnutie, ktoré síce dalo za pravdu Slovensku, ale prinútilo strany rokovať, ako zabezpečiť realizáciu zmluvy z roku 1977. (rf)
