BRATISLAVA - Prezident Rudolf Schuster sa nemieni obrátiť na Ústavný súd s otázkou, či nie je referendum o predčasných voľbách v rozpore s ústavou. „Myslím si, že to nie je mojou úlohou, aby som to postúpil na Ústavný súd," povedal agentúre SITA.
Vládni politici sa prezidentovi čudujú, pretože ešte pred novelizáciou ústavy kritizoval, že základný zákon štátu mu takúto možnosť nedáva. Politici na jeho prianie do ústavy zakotvili, že ak má hlava štátu pochybnosti o predmete referenda, môže sa obrátiť na Ústavný súd. Prezident si však myslí, že vždy sa budú brániť tí, proti ktorým je ľudové hlasovanie namierené.
Predseda parlamentu Pavol Hrušovský predpokladal, že prezident sa na súd obráti. „On sám sa pri poslednej novele ústavy domáhal takého ustanovenia, aby mohol predísť pochybnostiam," povedal.
V roku 2000 sa prezident obrátil na právnych expertov a žiadal ich o takéto stanovisko, lebo ešte nemal možnosť dať podnet na Ústavný súd. V tom čase sa na Ústavný súd však obrátila skupina poslancov, ktorí žiadali vyložiť článok, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Súd sa podnetom odmietol zaoberať.
Ústavný právnik a dnes advokát Ernest Valko má o predmete referenda pochybnosti. Pýta sa, či skrátenie volebného obdobia zasiahne do pasívneho volebného práva. Upozorňuje na výrazný rozdiel medzi postavením poslanca, ktorý môže volebné sľuby plniť štyri roky, a poslanca, ktorý tak môže konať len počas skráteného funkčného obdobia. Valko preto poukazuje na nerovnosť postavenia poslanca zvoleného na štyri roky alebo len na polovicu funkčného obdobia.
Schuster sa síce čuduje, že sa právnici, ktorí pochybujú o ústavnosti referenda, objavili až teraz, ale faktom je, že ich argumenty sú známe ešte z roku 2000 a museli ich poznať aj odborníci, ktorí prezidentovi radia.
(sp)
