Košice 31. decembra (TASR) - Potom, čo Najvyšší súd (NS) SR zamietol sťažnosť exkonateľky vôbec prvej skrachovanej nebankovej inštitúcie Unifa-Invest Jany D. ako neodôvodnenú, môže pojednávanie pred trestným senátom Krajského súdu (KS) v Košiciach pokračovať. Pre TASR to dnes povedal predseda senátu Zoltán Szalay, podľa ktorého termínovník januárových pojednávaní je beznádejne plný. "Urobím však všetko pre to, aby sme v sedem rokov sa vlečúcej kauze mohli čo najskôr opäť konať," dodal.
Dôvodom októbrového odročenia bola námietka zaujatosti, ktorú voči senátu vzniesol jeden z poškodených klientov argumentujúc tým, že údajne nevedel o konkurznom konaní. To medzičasom aspoň čiastočne odškodnilo tých klientov, ktorí si uplatnili svoj nárok v zákonnej lehote.
Szalay vysvetlil, že ide o iný senát KS - jeden rozhodoval v konkurznom konaní, druhý v trestnom. Poškodený klient však zotrval na svojom. Toho sa chytila obžalovaná a navrhla, aby jej trestná vec bola pridelená inému senátu. Rozhodnúť o tom musel NS SR.
Košičanku Janu D. prokurátor obžaloval z trestných činov podvodu, neoprávneného obchodovania s devízovými hodnotami a ohrozenia devízového hospodárstva.
Týchto činov sa ako konateľka spoločnosti Unifa-Invest, s.r.o., Košice, mala dopustiť tým, že od 12. septembra 1994 do 18. februára 1995 v sídle spoločnosti, ale aj v jej pobočke v Banskej Bystrici v súčinnosti s chorvátskymi občanmi Vesnou P. a Kresimirom S. a ďalšími bližšie neidentifikovateľnými osobami vylákala od 429 poškodených celkovo 35 miliónov korún.
Uvedenú sumu získala od klientov čiastočne v slovenskej mene a čiastočne v nemeckých markách, amerických dolároch, švajčiarskych frankoch, britských librách a rakúskych šilingoch.
Peniaze sa jej, ako na to upozornil prokurátor, podarilo vylákať pod zámienkou investovania finančných prostriedkov do fiktívnej výstavby nehnuteľností v Spolkovej republike Nemecko realizovanej v skutočnosti neexistujúcou firmou. Sľubovala až 60-percentný ročný výnos.
Po chorvátskych majiteľoch firmy, ktorí pravdepodobne zdúchli s väčšinou z vylákaných peňazí, sa akoby zľahla zem. Interpolu sa ich nepodarilo zadržať. Colníci a policajti zaistili len torzo z vylákanej sumy - tri milióny korún, z ktorých boli aspoň čiastočne uspokojené pohľadávky poškodených.
Kauza sa na súde ťahá neúmerne dlhý čas najmä preto, že v priebehu pojednávaní sa trikrát menil senát (okrem iného aj pre úmrtie jedného z jeho členov) a následne súd musel opakovať dokazovanie, vrátane výsluchov svedkov a poškodených. K pomalosti pojednávania prispela aj neprítomnosť obžalovanej pre chorobu, ale najmä jej početné námietky zaujatosti.
Časť poškodených reaguje pred súdom emotívne a ako zdôrazňuje, nevie sa dočkať, kedy súd konečne rozhodne o vine alebo nevine obžalovanej.
