itý," konštatoval pre agentúru SITA. Vláde preto predložil koncepciu na desať rokov. Jej prijatím by krajanský zákon zanikol. Zrušili by sa tak aj preukazy zahraničného Slováka. Systém preukazov nepovažuje Baláž sa najšťastnejší. Žiada ale pre zahraničných Slovákov osobitnú kapitolu v štátnom rozpočte a predovšetkým viac peňazí na ich podporu. Starať by sa o nich mal nový úrad.
Baláž zdôraznil, že ide nielen o slovenských potomkov, ale aj o našich občanov, ktorí sú trvale vonku. Teraz odchádza ročne asi desaťtisíc ľudí, po vstupe SR do Európskej únie sa podľa neho vysťahuje ešte viac, prevažne vzdelaných ľudí. Do nového úradu by prešli zamestnanci a agenda z viacerých rezortov a kancelárie vládneho splnomocnenca. S takýmto riešením podľa Baláža súhlasí aj ministerstvo financií. Slovákom v zahraničí by mala vláda zabezpečiť stály kontakt s naším jazykom a kultúrou. Súčasný systém podpory cez granty je podľa neho nedostatočný.
V zahraničí je zhruba dva a pol milióna osôb slovenského pôvodu. SR ich nepodporuje priamo. Cez granty rozdelila v tomto roku cez päť miliónov korún, podľa Baláža by im mala venovať 50 miliónov. Maďarsko dá tento rok krajanom viac ako osem miliárd forintov, úrad pre Maďarov v zahraničí má rozpočet ďalších 471 miliónov forintov a 96 pracovníkov. Niektoré štáty, ako Taliansko, Francúzsko či Španielsko, garantujú dokonca zastúpenie krajanov v parlamentoch.
Postavenie krajanov doteraz upravuje zákon, ktorý ale nevyhovuje pravidlám EÚ. Ku dňu vstupu budeme musieť zrušiť posledné zvýhodnenie - právo na prechodný pobyt a možnosť zamestnať sa v SR. Toto ustanovenie by diskriminovalo ostatných cudzincov. Mnohé výhody mali od začiatku deklaratívny charakter - napríklad právo byť prijatý na vysokú školu či získať štipendium, ktoré mal každý cudzinec. Baláž kritizoval aj 20-tisícové poplatky pri žiadosti o štátne občianstvo, ktoré si mnohí krajania, napríklad z Ukrajiny alebo bývalej Juhoslávie, nemôžu dovoliť.
