porozumenia," uviedol. Slovensko bolo jednou z 24 krajín, ktoré poskytli Iránu pomoc záchranárov po ničivom zemetrasení. Pritom Slovensko bolo podľa ministra najmenšou z týchto 24 krajín. Za pomoc záchranárom osobne poďakoval aj iránsky minister zahraničných vecí. Náklady SR boli približne tri milióny korún. Z toho 1,2 mil. korún boli náklady na let do Iránu a 1,5 mil. korún stáli stany s ohrievačmi, ktoré sme poskytli katastrofou postihnutým ľuďom.
Podľa veliteľa záchranárskeho modulu pre zahraničie Emila Gaža pri príchode slovenských záchranárov vládol na mieste katastrofy zmätok. Z mesta Bam boli ruiny a všade bolo množstvo mŕtvych tiel a nariekajúcich. Našich 35 záchranárov bolo rozdelených do šiestich družstiev, ktoré sa snažili pomôcť pri vyhľadávaní ľudí. Gažo zdôraznil, že človek bez vody prežije tri dni. V Bame boli ľudia "pochovaní" pod hlinenými tehlami a prachom. "Ak neboli mŕtvi po údere tehly, zadusili sa pod prachom," konštatoval Gažo. Našim záchranárom sa nepodarilo pod ruinami nájsť živého človeka. Našli 27 mŕtvych tiel.
Lekár výpravy František Čelko konštatoval, že zdravotný stav príslušníkov záchranárskeho tímu je veľmi dobrý. V Iráne sa však vyskytli problémy so zápalom očných a dýchacích slizníc, vyriešili sa však namieste. Dnes záchranárom odobrali krv a moč a podrobili sa tiež rozhovorom s dvoma psychológmi. "Súčasný psychický stav záchranárov je veľmi dobrý," uviedol Čelko.
Záchranárom v Iráne pomáhali aj psy. Šesť ich bolo služobných z Policajného zboru SR. "Pracovali za sťažených podmienok," uviedol Alexander Berek z odboru kynológie na ministerstve vnútra. Pri odchode zo Slovenska sa totiž teplota pohybovala na bode mrazu a v Iráne bolo 22 až 24 stupňov. Podľa neho takýmito rozdielmi teploty psí organizmus trpí. Výhodou našich psov však bolo, že sú cvičené na kombinované pachy, živých a mŕtvych, čo nebýva zvykom. Problém však spôsobovali miestni nariekajúci a modliaci sa obyvatelia. "Škoda, že sa nepodarilo nájsť živého človeka," konštatoval Berek.
