Skupina Ivana Hoptu útočí na predsedu Ševca, lebo vraj osobne zavinil, že sa taký nehodný človek ako Herman Arvay dostal do parlamentu. Ševcova skupina hovorí, že Arvayov odchod treba brať „ako čosi, čo kdesi leží" a do čoho netreba stúpať, lebo to bude smrdieť. Súťaž medzi Hoptom a Ševcom je síce ostrá, ale napriek všetkým výhradám, ktoré voči sebe majú, obe skupiny v plnej zhode stihli vypracovať a predložiť na diskusiu členom strany základný programový dokument zjazdu. Treba povedať, že je komunistický aj podľa kritérií spred roka 1989.
Okrem proklamácií, že „KSS je stranou marxisticko-leninskou", že sa bude „usilovať o zrušenie agresívneho vojenského bloku NATO", že bude „odmietať diskriminačné opatrenia zakotvené v prístupových kapitolách do EÚ", dokument zvýraznil najbližší volebný cieľ strany: „15 percent platných voličských hlasov." Podľa vedenia KSS dáva dnešná situácia strane obrovskú príležitosť: „Nedalo by sa ničím ospravedlniť, keby KSS nevyužila túto šancu na posilnenie svojho postavenia v spoločnosti." Svoje postavenie má posilniť preto, aby mohla „odstrániť vykorisťovanie človeka človekom, nezamestnanosť a zbohatlíkov, ktorí parazitujú na spoločnosti". Dokument priamo hovorí: „Komunistická strana Slovenska, vychádzajúc z podstaty svojho programu, je v antagonistickom vzťahu so súčasným štátnym zriadením a netají sa tým, že je za jeho odstránenie."
Podľa definície je vzťah antagonistický vtedy, keď sa jeho prvky navzájom vylučujú. Zatiaľ však iba komunisti vylučujú existenciu dnešného zriadenia, kým ústavou chránené zriadenie nevylučuje KSS. Keby tvorcovia pripravovaného zákona o politických stranách vzali vážne tvrdenie komunistov, že ich strana je v antagonistickom vzťahu so štátnym zriadením, potom by novým zákonom vypustili KSS z ústavného zriadenia.
