lečení podobne ako vianoční betlehemci. Namiesto betlehemu však často nesú hviezdu, preto sa v niektorých oblastiach ich koledovaniu hovorí aj chodenie s hviezdou. Jeden z hercov býva začiernený, pretože podľa tradície bol medzi kráľmi aj černoch. Na hlavách majú papierové koruny alebo biskupské čiapky, chodia po domoch a spievajú trojkráľové koledy.
Súčasťou tohto sviatku je svätenie vody, soli a kriedy. Na prelome 15. a 16. storočia sa svätilo aj zlato, kadidlo a myrha – dary troch kráľov. Ku Trom kráľom v našej tradícii patrí tiež svätenie príbytkov. Kňaz sa pri tom modlí s domácimi, pokropí byt svätenou vodou a na veraje dverí napíše posvätenou kriedou nový letopočet a písmená G+M+B, ktoré znamenajú mená troch kráľov. Niekde sa píše C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom.
Väčšina kresťanov v tento deň slávi zjavenie sa Ježiša Krista svetu prostredníctvom troch mudrcov. Niektoré cirkvi kresťanského Východu však 6. januára oslavujú telesné narodenie Spasiteľa, vlastné Vianoce. V týchto cirkvách sa pripomínajú aj ďalšie dve zjavenia Pána. Jedným je Ježišov krst v Jordáne, keď sa nad ním zjavil Duch Svätý v podobe holubice a z neba zaznel Boží hlas: “Toto je môj milovaný Syn...” Druhým je Ježišov prvý zázrak, keď premenil vodu na víno na svadbe v Káne Galilejskej, čím prvý raz vydal svedectvo o svojom božstve.
Nedeľa po Zjavení Pána je sviatkom krstu Krista Pána a zároveň posledným dňom vianočného obdobia. V cirkevnom liturgickom kalendári nasleduje tzv. cezročné obdobie. Z kostolov sa odstraňuje vianočná výzdoba a betlehemy môžu ostať iba v bočných kaplnkách.
