Bratislava 4. januára (TASR) - Motívy, pre ktoré sa neraz rozhodnú kandidovať na takú významnú funkciu, ako je post hlavy štátu, aj adepti bez reálnych šancí na úspech, sú podľa politológov rôzne. Dominuje medzi nimi snaha o prezentáciu vlastnej osoby.
"Niektorí z kandidátov zažijú svojich prvých desať minút slávy, keď dostanú možnosť prezentovať sa na televíznej obrazovke. Svoju kandidatúru berú ako výzvu alebo odrazový mostík do ďalšej kariéry," konštatoval politológ Samuel Abrahám.
Minimálne šance uspieť v zápase o úrad prezidenta má podľa neho napríklad predseda Bratislavského samosprávneho kraja Ľubo Roman, ktorého podporuje koaličná ANO. "Napriek tomu si očividne nenechá ujsť príležitosť, aby prezentoval svoje vízie a názory o čomkoľvek," poznamenal. Ďalší kandidát z radov koalície - František Mikloško by bol podľa neho asi skvelý prezident, "no, bohužiaľ, nevidno, že tu funkciu chce, dokonca naznačil, že ku kandidatúre bol ďdotlačenýď" svojou materskou politickou stranou. Sociológ Michal Vašečka usudzuje, že niektorí uchádzači o túto funkciu pravdepodobne očakávajú, že kandidatúra na najvyšší ústavný post im v budúcnosti otvorí dvere do biznisu.
Pomerne vysoký počet uchádzačov o miesto v Prezidentskom paláci politológovia pripisujú faktu, že slovenská spoločnosť bola a je značne heterogénna. "Sú tu rozdielnosti etnické, ale aj religiózne a prejavuje sa tu aj regionálna identifikácia ľudí," vysvetlil Vašečka. Vysoký počet kandidátov napokon kopíruje situáciu v parlamente, kde má nateraz svoje zastúpenie de facto spolu osem strán. Navyše v krajinách, kde prezidenta volia priamo občania, býva zvyčajne viacero kandidátov, uzavrel.
Svojich kandidátov na prezidenta doteraz ohlásili tri koaličné strany - SDKÚ (Eduard Kukan), KDH (František Mikloško) a ANO (Ľubo Roman), ale aj mimoparlamentné politické subjekty - HZD (Ivan Gašparovič), SDĽ (Ján Králik) a štvorica rómskych strán (Mikuláš Horváth). Oficiálne svoju kandidatúru zverejnil aj občiansky kandidát Martin Bútora, bývalý veľvyslanec v Rakúsku Jozef Šesták, ale aj martinský primátor Stanislav Bernát. Médiá zaznamenali v súvislosti s voľbami prezidenta aj záujem zahraničného Slováka Júliusa Kubíka a jazykovedkyne Aleny Schopperthovej.
