Staré Hory 4. januára (TASR) - Doterajší charakter počasia tohtoročnej zimy, keď sa od jej počiatku "vystriedali" už dvakrát extrémne chladné a následne nato veľmi teplé obdobia, je voči prírode neprívetivý. Náhle striedanie chladných a teplých dní postihlo najmä populácie vtákov v lesoch.
Prudké výkyvy teplôt spôsobili, konštatoval pre TASR Miroslav Saniga z Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách neďaleko Banskej Bystrice, že dážď namŕzal na konáre a kmene stromov. Tieto boli na prelome rokov v priebehu pár hodín na niektorých lokalitách celé zaobalené ľadovou škrupinou. Vtáčie druhy, hľadajúce si potravu na kmeňoch a vetvách stromov, mali takto zamedzený prístup k nej. A tak najmä sýkorky, ale aj kôrovníky a brhlíky museli "nedobrovoľne" držať pôst, čo sa odrazilo na vysokej úmrtnosti v lokálnych populáciách týchto vtáčích druhov.
Náhle ochladenie po predchádzajúcom oteplení negatívne "postihlo" aj stromy, najmä listnaté. Viaceré velikány javorov a bukov, obzvlášť tie, ktoré už poznačil zub času rôznymi dutinami, po prudkom ochladení popraskali. Bútľaviny sa počas oteplenia na prelome rokov naplnili dažďovou vodou a potom po náhlom znížení teplôt hlboko pod bod mrazu v nich voda zamrzla. V tom mieste následkom rozpínania ľadu strom praskol. V čase tuhej zimy na sklonku minulého týždňa v starých listnatých porastoch stromy len tak pukali, čo sa v nich rozpínal ľad...
Na jar sa potom takéto "jazvy" na ľadom poškodených stromoch stanú vstupnou bránou pre spóry drevokazných húb, ktoré následne spôsobia hnilobu kmeňov. Táto spôsobuje statické oslabenie kmeňa, ktorý podľahne oveľa ľahšie náporu vetra ako zdravý kmeň. A tak takéto "rozmary" počasia, keď sa viackrát vystriedajú nízke a následne nato na zimné obdobie vysoké teploty sprevádzané aj zrážkami vo forme dažďa, sa prejavia najmä na vekovo starších listnatých porastoch v podobe nižšej statickej stability, a tým vyššej náchylnosti na polomy, ako aj znížením ekologickej stability a zvýšenou predispozíciou pre napadnutie drevokazným hmyzom.
