ho výboru na kontrolu SIS Viliam Soboňa (ĽS-HZDS). Podľa neho Kaliňákov zákon nerieši v podstate nič. Základom ozdravenia slovenských tajných služieb je podľa Soboňu integrácia SIS a Vojenského obranného spravodajstva a zvýšenie rozpočtu, aby boli konkurencieschopné voči cudzím tajným službám. Soboňa tiež tvrdí, že voľba riaditeľa tajnej služby v parlamente nevylučuje politickú
Člen výboru Ladislav Polka (Klub nezávislých poslancov - ĽÚ) si nevie predstaviť, že 150-členný parlament sa zhodne na nezávislom odborníkovi. Na druhej strane však Kaliňákov návrh považuje za zmysluplný. "Čokoľvek, čo sa objaví, považujem za zmysluplné, pretože súčasný stav v SIS je katastrofálny. SIS je rozvrátená a bojuje s problémami," dodal Polka pre agentúru SITA. Dodal, že súhlasí aj s posilňovaním kompetencii kontrolného výboru a v návrhu mu chýba ustanovenie, podľa ktorého by vo vláde mal byť poverený človek zodpovedný za prácu spravodajských služieb.
Predseda Komunistickej strany Slovenska Jozef Ševc tvrdí, že mu je záhadou, prečo novelu zákona predkladá Kaliňák, ktorý nie je členom kontrolného výboru SIS. Pripúšťa, že isté korekcie v zákone o SIS treba urobiť, ale malo by sa o nich diskutovať, najmä na pôde výboru na kontrolu SIS.
Novela zákona o SIS, ktorú predložil do parlamentu podpredseda strany Smer a jej poslanec Robert Kaliňák prináša dve zásadné zmeny, jednou z nich je voľba riaditeľa SIS v parlamente. Kaliňák sa domnieva, že ak šéfa informačnej služby budú voliť poslanci, tak sa tým zvýši jeho zodpovednosť pred parlamentom. Podľa Kaliňákovej novely by sa SIS mala viac venovať boju s terorizmom a informáciám, ktoré ohrozujú záujmy Slovenska v zahraničí. Preto sa kompetencia informačnej služby zužuje o organizovaný zločin, vnútorný poriadok i ekonomickú kriminalitu. Novela rozširuje právomoc parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS.
