Skupine poslancov okolo Ivana Šimka chvíľu trvalo, kým sformulovala svoje stanovisko k podpore vlády. Šimkovci chcú síce žiť s koaličnými partnermi len tak nadivoko - bez záväzkov, ale sľúbili, že budú podporovať vládny program. Charakter tejto podpory sa ukázal už pri ich postoji k vládnemu návrhu novely volebného zákona.
Jeho návrh predstavil v lete minulého roku minister vnútra Vladimír Palko. Návrh bol prísľubom odstránenia všetkých deformácií mečiarizmu, ktorými sa bývalý premiér snažil koncentrovať moc vo svojich rukách. Deformácií, ktoré, ako sa nakoniec ukázalo, vyhovovali aj stranám vlády zmeny; tie totiž nemali chuť a odvahu poslať ich na smetisko slovenskej ponovembrovej politiky za ich autormi.
Tú odvahu našiel až minister Palko. Jeho návrh zaviedol možnosť voľby v zahraničí, vrátil význam preferenčným hlasom, zrušil diskrimináciu súkromných elektronických médií vo volebnej kampani a rozdelil krajinu na účely volieb na štyri obvody. Všetko v súlade s programovým vyhlásením vlády. Počiatočné nadšenie však bolo predčasné: od návrhu ku schváleniu poslancami býva totiž často dlhá a kľukatá cesta. Opozícia kritizovala z povinnosti, vládne strany sa o znenie paragrafov zákona pobili na pôde koaličnej rady. Tam došlo na návrh ANO aj k najdôležitejšej zmene - koaliční partneri sa nedokázali dohodnúť, či majú vzniknúť volebné obvody štyri, alebo ich má byť osem a spor vyriešili svojsky: zostáva jeden. V tejto podobe sa návrh zákona dostal po schválení vládou aj do parlamentu.
Medzitým si Ivan Šimko spomenul na ideály strany, ktorú zakladal. Už ako nezávislý poslanec v mene svojej skupiny odmietol vládny návrh novely volebného zákona. Dôvody sú dva: prvým má byť zachovanie jedného volebného obvodu. Áno, Šimko má pravdu - je to podvod na voličoch a porušenie programového vyhlásenia Dzurindovej vlády. Druhý dôvod však vyráža dych - Šimko chce zmeniť volebný systém z pomerného na väčšinový. O tom sa však v programe vlády zámerne nehovorí nič.
Strany súčasnej koalície mali vo volebných programoch napísané rozdielne veci. Kým ANO a SDKÚ chceli po voľbách zaviesť väčšinový, KDH a SMK považovali za lepšie riešenie pre Slovensko zachovanie systému pomerného. Keď dohoda na zmene nie je možná, zostáva platiť súčasný stav. To je zákon politiky a koaličného vládnutia. A Ivan Šimko nie je politický nováčik, aby to nevedel. Ak by skutočne dodržal slovo a podporoval vládny program, neblúznil by o nereálnej zmene volebného systému.
Tento prípad spochybnil Šimkov sľub o jeho podpore vládneho programu, a tým všetky jeho slová na túto tému. To, čo nie je na papieri, v politike sa, jednoducho, neráta. Pochopí to aj predseda vlády?
Autor: IVAN RONČÁK(Autor je politológom a publicistom)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
