Minulý rok až neočakávane príkro ukázal, že jedinou cestou k politickému úspechu sú reformy s čistým štítom. Slovenská spoločnosť sa ocitla v absolútnom paradoxe. Vláda začala mnohé, aj keď nie vždy dobre vyladené reformy v ekonomickej, sociálnej a zdravotnej oblasti, občania ocenili prístup ministrov vnútra a spravodlivosti k nastoleniu poctivosti, poriadku a spravodlivosti, a napriek tomu má vládna koalícia najnižšiu možnú podporu verejnosti. Poukazovať na to, že ide o ťažké reformy či na opozičný populizmus, sa rovná hľadaniu alibi.
Hlavné dôvody sú dva. Tým prvým je, že vláda robí mnohé reformy necitlivo, na úkor obyčajných ľudí aj tam, kde to nie je vôbec potrebné. Stačí spomenúť zle vyladenú daňovú reformu, ktorá je na úkor strednej triedy, hoci tá je najprirodzenejším spojencom reformných vlád. Alebo sanovanie verejných výdajov nie z peňazí štátnej byrokracie, ale z peňaženky daňových poplatníkov. Či dôchodkovú reformu, ktorá povedie k znižovaniu dôchodkov strednej a staršej generácie. Tým druhým dôvodom je, že ľudia sú oprávnene unavení z politikov, ktorí vlastné záujmy a osobný prospech vydávajú za záujmy celej spoločnosti. Preto v minulom roku tak hrozivo poklesla dôvera v mnohých vládnych politikov a koaličné strany. Tí svojím nezodpovedným konaním, ktoré prestalo byť skutočnou alternatívou pre slušných ľudí, otvárajú dvere k moci demagógom, populistom, komunistom a nacionalistom.
Je len ilúziou myslieť si, že toto bratstvo môže byť alternatívou k dnešnej moci. Uskutočnenie politického programu, ktorý sformuloval Smer na sklonku predošlého roka, by znamenalo faktické zvrátenie celého politického vývoja smerom, ktorý by občanov hlboko poškodil. Rovnakou ilúziou je myslieť si, že s týmto bratstvom možno uzavrieť pakt. Ich skutočnú povahu a tvár nikto nezmení a takýto kompromis by ešte väčšmi pošpinil reformné strany.
Ľudí nemožno dlhodobo vodiť za nos. Ak politici a politickí analytici hovoria o politike záujmov, ľudia veľmi dobre vedia, že za každými záujmami sa skrývajú nejaké hodnoty. Tie dnešné nechcú politici pomenovať, ale o to lepšie ich vníma verejnosť: ide o ziskuchtivosť, túžbu po moci, korupciu, lož.
Vstup do nového roka 2004 spájajú ľudia s nádejami a očakávaniami. Preto aj na začiatku roka hľadajú pre seba skutočnú politickú alternatívu. Som presvedčený, že jedinou skutočnou alternatívou k dnešnej politike hrabivosti a obohacovania sa môže byť len reformná politika s čistým štítom. Hlásime sa k tejto politike a spojencov vidíme v KDH aj v SMK, ktoré sa podieľajú na reformách a nepošpinili si ruky ich diskreditáciou.
Preto podporujeme ako prezidentského kandidáta Františka Mikloška a pokladali by sme za prejav politickej zodpovednosti jeho čo najširšiu podporu zo strany slušných politikov a politických strán, a to aj tej, ktorá dnes toľko hovorí o hodnotách. Má možnosť to dokázať. Chápeme prezidentské voľby aj ako dobrý nástup k mobilizácií reformných strán s čistým štítom, aby postavili do budúcich volieb jasnú hrádzu politickej nezodpovednosti a hazardérstvu.
Rok 2004 bude kľúčový. Nerozhodne sa v ňom len o vstupe Slovenska do NATO a Európskej únie, nielen o novom prezidentovi, ale s veľkou pravdepodobnosťou aj o tom, koho budú chcieť mať občania na čele krajiny po ďalších voľbách. Toto je veľká výzva pre reformných politikov, ktorí si uchovali čistý štít.
Autor: PETER TATÁR(Autor je predsedom OKS)
