rozpory.
Ján Slota síce dokázal potlačiť svoju bytostnú animozitu voči Anne Malíkovej, ale na poklese počtu národných strán sa to neprejavilo. „Skupinka okolo samozvaného lídra P. Súlovského" aj naďalej tvrdí, že práve ona reprezentuje SNS a že iba Jozef Prokeš je pravý národniarsky kandidát na prezidenta. Tri strany konfederácie, ktoré majú v názve slovo slovenská, museli v mnohom zaprieť samy seba, keď sa dávali dohromady s ľudovou stranou Vojtecha Tkáča a hnutím Ivana Gašparoviča. Keď parlament odhlasoval zriadenie Univerzity Jánosa Selyeho, Ján Slota vyhlásil, že „zo strany takzvaných slovenských poslancov" je to zločin voči národu a republike. Faktom je, že za zriadenie univerzity hlasovali dvaja poslanci Tkáčovho klubu a iba traja z neho hlasovali proti. Keď Slota povedal, že SNS je „zhnusená", vyjadril tým vzťah aj k subjektu, ktorý sa stal členom konfederácie národných síl. Predsedovia troch strán tohto zoskupenia si musia precvičovať sebaovládanie, keď od svojho kandidáta na post hlavy štátu počúvajú, ako aj on podporoval, aby sa Slovensko dostalo do „transatlantických štruktúr". Členstvo Slovenska v NATO je totiž niečo, s čím nikdy nesúhlasili a s čím sa nikdy nezmieria.
O tom, že sa pomery v konfederácii komplikujú, svedčí pozoruhodný fakt. Pred mesiacom všetky jej strany hovorili ako o hotovej veci, že do Európskeho parlamentu budú kandidovať spoločne. Po podpise dohody to vôbec nie je isté. Na priamu otázku, ako hodlajú postupovať, Slota odpovedal: „Pôjdeme do volieb do Európskeho parlamentu ako, možno ako koalícia." Ak sa po podpise dohody stane neisté, čo bolo pred podpisom isté, tak sa dá povedať, že po Troch kráľoch je z konfederácie možno konfederácia.
