akosi pozabudol upozorniť občanov - na informáciách nie sú nahlásené zmeny telefónnych čísiel a nové adresy sme nenašli ani na internetových stránkach ministerstiev.
Bolo by ľahké zvaliť tento drobný nedostatok na reformnú preťaženosť ministerstiev či dovolenky v období sviatkov. Smutné však je, že ide o symptóm oveľa vážnejšieho problému, ktorý je evidentný na všetkých úrovniach správy vecí verejných: absolútneho nezáujmu o občana. Naša vláda a štátna správa totiž zďaleka nevníma službu občanovi ako svoju prvoradú povinnosť.
Už tretí rok analyzujeme a hodnotíme výročné správy štátnych inštitúcií. Keď sa pozrieme, ako definujú svoje úlohy v správach, zistíme, že „plnia úlohy na úseku štátnej správy v oblasti XY...", „realizujú kompetencie podľa zákona..." alebo „metodicky riadia a usmerňujú". Ani jedna z týchto inštitúcií však nevníma službu občanovi ako svoj cieľ alebo prioritu a nie je podľa kvality služieb občanom ani posudzovaná. Prakticky nikto sa neobťažuje používať službu občanom hoci aj ako prázdnu frázu, pretože z definície občanom neslúži.
Dôsledkom je, že stále chodíme na úrady v pozícii prosebníkov (alebo úplatkárov), samozrejme, len v úradné hodiny, ktoré sa začínajú i končia zbytočne skoro a len vo vybrané dni. Na daňových úradoch, polícii, katastri stojíme v dlhých radoch čerpajúc pol dňa dovolenky. Pripadá nám normálne, že jedno živnostenské oprávnenie sa vybavuje na štyroch rôznych úradoch. Zúfalo sa snažíme získať telefonicky nejaké informácie a všetci vieme, že v piatok popoludní je na úrady volať či chodiť zbytočné. Balíky zo zahraničia si chodíme vyzdvihnúť na vzdialenú colnicu, kým platbu cla zase osobne na iné miesto. Keď je k nám niekto na úrade milý, sme prekvapení a vďační a nosíme mu bonboniéru či kávu. Sme šokovaní, ak nám na jednom úrade vedia povedať, ako funguje druhý, lebo za normálnych okolností ich to vôbec nezaujíma. S výnimkou zopár otravných mimovládnych aktivistov sa na úradoch priveľa nevypytujeme, lebo vieme, že sa aj tak nič nedozvieme.
Je zaujímavé, že ani jedna politická strana ešte nepochopila, koľko bodov u občanov by mohla získať bojom za garanciu elementárnej slušnosti a vyššej efektívnosti na úradoch, ktoré si občania z daní platia. Heslá typu „Každý deň je stránkový", „Všetko vybavíte na jednom mieste" alebo „Nový pas bez čakania" by možno rezonovali u občanov oveľa viac ako mnohé ponúkané predvolebné abstraktné sľuby. Na širšiu zmenu nestačia lastovičky v podobe recepcií na policajných staniciach alebo internetovej stránky vlády. Je potrebné, aby tí, ktorí štátnu správu riadia, jasne deklarovali, že slušné zaobchádzanie a vychádzanie v ústrety občanom sú prioritou na všetkých úrovniach a vo všetkých situáciách.
Pre strany, žiaľ, bolo dôležitejšie a zaujímavejšie diskutovať o obsadení vedúcich miest nových úradov miestnymi straníckymi štruktúrami, lebo u nás už tradične úrad slúži v prvom rade tomu, kto ho drží, a nie tomu, kto naň chodí.
