Je zrejmé, že ide o zmeny, ktoré Šimkova skupina pôvodne neavizovala. Založenie platformy zdôvodňovala tým, že ide iba o slobodnú diskusiu v rámci SDKÚ. Po odchode Slobodného fóra z materskej strany jeho členovia tvrdili, že „nikto z nás nebude požadovať posty v exekutíve ani v parlamente". Na otázku, za akých podmienok by poslanci fóra podporili vládnu koalíciu, Ivan Šimko najskôr žiadal, „aby vláda vládla demokratickejšie a aby brala väčší ohľad na ľudí". Potom navrhol zmenu vymenovania riaditeľa tajnej služby a bezpečnostného úradu i zmenu volebného zákona. A tiež rekonštrukciu vlády. Ukazuje sa, že práve posledná požiadavka je pre Šimkovu novú stranu najdôležitejšia.
Zuzana Martináková to povedala priamo aj nepriamo. Priamo vyhlásením, že „bez rekonštrukcie vlády sa nové pomery síl nebudú dať dosiahnuť" a že pre Slobodné fórum „je to absolútne nevyhnutná podmienka na to, aby sa nanovo obnovili vzťahy vo vládnej koalícii". To isté, ale nepriamo, hovorí aj jej rezignácia na post podpredsedníčky parlamentu. Mikuláš Dzurinda totiž nemá problém s tým, aby sa zoskupenie okolo Šimka stalo piatym členom koalície, ale nechce pripustiť, aby nominant Slobodného fóra nahradil vo vláde ministra z SDKÚ. Nielen on, ale aj Ivan Mikloš tvrdili, že šimkovci majú podpredsednícky post v parlamente, čo im musí stačiť, lebo je to vraj funkcia „porovnateľná s pozíciou člena vlády". Slobodné fórum si to však nemyslí. Odchod pani Martinákovej z vedenia parlamentu oslabuje obrannú líniu SDKÚ. Ak Dzurinda nechce riskovať pád vlády, nemôže trvať na tom, že ani jedno miesto v nej nie je voľné. Môže sa iba usilovať, aby Slobodné fórum nedostalo ten rezort, ktorý chce, ale len také ministerstvo, ktoré mu vyberie premiér.
