Nevedno, čo viedlo Pála Csákyho k spochybneniu nominácie Jána Figeľa na post eurokomisára, ale ak to mal byť naozaj argument, ktorý použil, tak by ním akurát usvedčil sám seba z neznalosti problematiky. Hodnotiť kandidáta na eurokomisára podľa strany, ktorá ho navrhuje, môže totiž iba ten, kto nevie o čo ide, alebo kto zámerne kalí vodu. Výrok „KDH patrí medzi euroskeptické strany a je trošku pikantné, že práve takáto euroskeptická strana chce navrhnúť komisára do Európskej komisie" je dôkazom buď jedného, alebo druhého.
KDH je nepochybne skeptické k zjednocujúcim tendenciám, ktoré do eurointegrácie vniesli momentálni lídri kontinentálnych veľmocí. Pravda je i to, že kresťanskí demokrati tento svoj legitímny názor často sami poškodzujú úzkoprsým nerozlišovaním medzi ideológiou a vecnými problémami (napríklad Giscardov návrh euroústavy bol zlý pre sto dôvodov, lenže niektorých predstaviteľov KDH na ňom nezaujalo nič iné, len teoretické ohrozenie ich vlastnej homofóbie). Nomináciou komisára však nielenže nič nezíska strana, ale vlastne ani krajina, ktorá ho deleguje: bude to človek, ktorého Slovensko vyšle do komisie, aby spoluriešil problémy EÚ. Až v tomto slede sa to bude týkať Slovenska a jeho záujmov. Ak je tu niečo - povedané s Csákym - pikantné, tak to určite nie je nominácia Figeľa, ale jeho protikandidáta. Eurokomisár nemá čo pokaziť, okrem prestíže svojej krajiny: ak má byť z tohto pohľadu diplomat Figeľ, ktorý je podpísaný pod slovenským eurointegračným úspechom, diskvalifikovaný preto, že ho navrhujú „euroskeptici", čo potom povedať o lokálnom manažérovi nadnárodného výrobcu malinoviek, ktorého ponúkajú „eurooptimisti"?
Ak Csákyho vedú k spochybňovaniu Figeľa animozity medzi bývalým MKDH a KDH a túžba ešte na poslednú chvíľu „miešať karty" - čo je asi jediné vysvetlenie, ak si len nechceme myslieť, že je diletant - tak je zrejmé, že SMK sa už tiež naučila, že nejestvuje nijaký predmet spoločného záujmu, ktorý by sa nedal zneužiť aj pre vlastný, stranícky záujem.
Beata
Balogová
