vou správou k novele interrupčného zákona. Prekladá sa tiež decembrové rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo francúzskej kauze, keď lekár zabil nenarodené dieťa, pretože si nevšimol, že matka je tehotná. Pre rozhodnutie ÚS SR v kauze interrupcií nie je podľa neho zanedbateľný ani fakt, že po vstupe našej krajiny do Európskej únie (EÚ), bude mať právo EÚ prednosť pred slovenskými zákonmi.
Rozhodovanie o návrhoch o súlade právnych predpisov komplikuje podľa šéfa ÚS SR aj ich veľký počet na súde. "V súčasnosti máme až 28 takýchto konaní. Kedysi bol ústavný súd schopný urobiť jedno až dve konania o súlade právnych predpisov za rok," objasnil Mazák. Napriek tomu si však myslí, že interrupčnú kauzu ÚS SR uzavrie do konca roka 2004.
Skupina poslancov NR SR najmä z radov KDH ešte v roku 2001 napadla na ústavnom súde vyhlášku a niektoré ustanovenia zákona o umelom prerušení tehotenstva. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý poslancov zastupuje, namieta nesúlad niektorých paragrafov zákona a vyhlášky o umelom prerušení tehotenstva s Ústavou SR. Miroslav Abelovský zastupuje v konaní pred ÚS SR Národnú radu SR ako odporcu. Podstatou sporu je, že si konkurujú dve práva – právo na život a právo ženy slobodne rozhodovať o sebe. Podľa našej dosiaľ platnej legislatívy možno graviditu prerušiť na požiadanie ženy do 12. týždňa tehotenstva a pri zdravotníckych indikáciách až do 24. týždňa. Skupina poslancov namieta, že je to v rozpore s ústavou.
