Bratislava 11. januára (TASR) - Záchranárom, ktorí sú pri zásahoch konfrontovaní s hraničnými životnými situáciami a smrťou, hrozí posttraumatická stresová porucha.
Jej prvými príznakmi sú podľa psychológa Hasičského a záchranného zboru Miroslava Harvana problémy s komunikáciou a časté spory v osobných i pracovných vzťahoch. Dlhodobé nepracovanie s emóciami a vytesňovanie stresujúcich elementov môže následne prerásť do neschopnosti sústrediť sa, nespavosti a nočných mor. "Ak by sa záchranári stretávali s viacerými úmrtiami pri zásahoch a nepracovali s tým, tak by sa to mohlo skončiť aj odchod z práce," upozornil.
Napriek tomu, že záchranármi sú väčšinou muži, ženy sa dokážu s nadmernou psychickou záťažou vyrovnať podľa Harvana ľahšie. Odôvodnil to tým, že naša kultúra zakazuje mužom plakať. "Ženy sa môžu vyplakať a porozprávať, dostať zo seba emócie, čo oslobodzuje," poznamenal. Riziko posttraumatickej stresovej poruchy je tak u žien v konečnom dôsledku nižšie.
Ťažké sny či obrazy, ktoré by človek najradšej vymazal z pamäti, sú podľa Harvana v prvých mesiacoch po zásahu normálne. Tým, že o nich človek nebude hovoriť, ich však z pamäti nevymaže. "Zážitky sa budú hromadiť, človek ich nedokáže hodiť za hlavu. Môže sa ich však naučiť lepšie zvládať," dodal.
Za hlavnú príčinu tohto javu považuje Harvan nadmernú psychickú záťaž a stres. Na to, aby pocity neprerástli do choroby z povolania, je nevyhnutná takzvaná posttraumatická starostlivosť. "Nejde o terapiu ani liečbu, ale prevenciu. Spôsob ako sa naučiť pracovať s emóciami, hovoriť o tom, čo človek videl a ako to pociťuje," vysvetlil Harvan.
Dôležitá je tiež podpora zo strany rodiny a smiech. "Čierny humor" považuje za jeden zo spôsobov ako odstrániť napätie. "Úsmev uvoľňuje a oslobodzuje, zľahčí prežívanie a zvládnutie niekedy až morbídnej situácie," vysvetlil.
