Manažér alebo politik? Ivan Štefanec a Ján Figeľ. FOTO - TASR
Slovenská zvláštnosť
Debata v médiách o výbere eurokomisára prebieha dosť povrchne. Vytvára sa dojem, akoby existovali dvaja viac-menej rovnocenní kandidáti, pričom každý má svoje prednosti. Situácia je z odborného hľadiska omnoho jednoznačnejšia. Je potrebné sa len pozrieť na požiadavky a kritériá kladené na prácu komisára.
Pokiaľ ide o politické požiadavky, mal by mať meno v európskej politike a dobré vzťahy s európskymi politikmi. Je dobré, ak je známy v Európskej komisii. Mal by mať schopnosť diplomaticky podporiť slovenské záujmy, ale ako predstaviteľ nadnárodnej inštitúcie musí mať zároveň schopnosť zastupovať záujmy európskej politiky. Pokiaľ ide o odborné kritériá, mal by poznať fungovanie slovenskej a európskej administratívy. Vo vzťahu ku Slovensku by mal poznať štruktúru a kompetencie rezortov, mať podporu politických predstaviteľov bez ohľadu na stranícku príslušnosť, dôveru mimovládnych, akademických a obchodných organizácií a cirkví a dôveru verejnosti. Mal by poznať okruhy pôsobnosti Európskej únie napr. cez negociačné kapitoly a mať prehľad o domácich odborníkoch, ktorí ich reprezentujú. Mal by mať skúsenosti z integračného procesu, poznať administratívne štruktúry pre riadenie eurofondov, mal by poznať naše zastupiteľské orgány v Bruseli a kompetencie jednotlivých aktérov.
Je žiaduce, aby budúci komisár mal veľmi dobrý prehľad o fungovaní Európskej únie. Mal by poznať kompetencie, úlohy a štruktúru EK, európsku politiku a legislatívu. Mal by vedieť, aký je rozdiel medzi Radou ministrov, Európskou radou a Radou Európy. Aké funkcie plní Výbor stálych zástupcov. Aké sú mechanizmy a kompetencie Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a Ekonomického a sociálneho výboru. Aké funkcie plní, resp. aké projekty financuje EIB a EBOR. Mal by mať aspoň základný prehľad o funkciách ďalších desiatok agentúr a inštitúcií.
Aj riadenie firmy, aj riadenie negociačného tímu a koordinácia rezortov pri negociáciách s Európskou komisiou vyžaduje manažérske schopnosti. Obchodnícke/biznismenské schopnosti môžu byť určitou výhodou. Je však nesprávne zamieňať riadenie v administratíve s riadením firmy, kde platia iné zákonitosti a mechanizmy. Je preto výhodnejšie mať skúsenosti s administratívou.
Človek na poste komisára by mal mať vyprofilovanú hodnotovú líniu. Slováci aj v histórii nevedeli svoje osobnosti doceniť. Vyhrávali často osobné a mocenské záujmy. Jánovi Figeľovi oponenti vyčítajú, že je málo asertívny. Človek s vnútornou integritou, principiálnym správaním sa málokedy púšťa do diskusií, keď vie, že odborné argumenty a pravda nie sú rozhodujúce a sú aj známe. Je potrebné klásť správne otázky a pozrieť sa, aká práca je za človekom. Doterajšia diskusia hovorí skôr o mocenských záujmoch človeka či skupiny ľudí, ktorí sa neunúvajú verejnosti nič vysvetľovať a argumentovať.
Pál Csáky sa vyjadril, že je pikantné, ak euroskeptická strana nominuje svojho kandidáta na eurokomisára. KDH hlasovala za vstup do únie. Prostredníctvom Jána Figeľa, obdivovateľa otca myšlienky únie Roberta Schumanna, sa podieľala na integrácii Slovenska do EÚ. Inou je otázka, aký model únie strana preferuje. Unionisti aj federalisti majú svoje miesto v únii a nepovažujú sa za euroskeptikov. Kritickosť neznamená euroskepticizmus. KDH podobne ako SMK a SDKÚ patria v Európskom parlamente do skupiny ľudových strán, a tá nie je euroskeptická.
VILIAM KAČERIAK, absolvent štúdia manažmentu a európskych štúdií, pracoval na ministerstve financií a v EK
Manažér nie je hendikep
Oficiálny zoznam kandidátov na post európskeho komisára je stručný - KDH nominovalo bývalého hlavného vyjednávača s Európskou úniou Jána Figeľa, SDKÚ riaditeľa pre európsku integráciu spoločnosti Coca-Cola HBC so sídlom vo Viedni a prezidenta Podnikateľskej aliancie Slovenska Ivana Štefanca.
Hoci druhá z nominácií vyvolala nielen doma, ale údajne až v bruselských kruhoch „isté prekvapenie", najsilnejšia strana koalície len využila svoje legitímne právo. Navyše pri výbere netradične siahla do komerčnej sféry a zvolila nestraníka, čím dala jasne najavo, že zvážila aj iné ako politické kritériá. SDKÚ svoju personálnu politiku veľmi tesne priblížila k postupom, ktoré sa v krajinách únie dávno využívajú vo všetkých oblastiach vrátane verejného sektora.
Politika štátu by sa pri obsadzovaní verejných funkcií nemala zásadne líšiť od postupov v komerčnej sfére. Výber kandidátov na politické pozície, zvlášť na najvyššej úrovni, by sa mali opierať o jasne a vopred definované požiadavkové profily a strategické ciele, ktoré majú vybraní kandidáti dosiahnuť. Ak sa kandidátom stane úspešný technokrat s manažérskymi schopnosťami z niektorej z hospodárskych oblastí, zvýšia sa šance na získanie vplyvnejšieho rezortu.
Hoci Romano Prodi premiérom kandidátskych krajín odporučil, aby na post komisára vybrali človeka, ktorý má „politické a profesionálne skúsenosti, manažérske schopnosti, zmysel pre tímovú spoluprácu a podporu nejakej politickej strany", v európskej legislatíve neexistujú špecifické predpisy o tom, aké zázemie alebo skúsenosti by kandidáti mali mať. Podľa štúdie Andrewa MacMullena, ktorý sa zaoberal zložením EK od augusta 1952 do januára 1995, mala väčšina z nich univerzitné vzdelanie s kvalifikáciou z ekonomiky alebo práva. Skúsenosti väčšinou nadobudli ako štátni úradníci, manažéri v obchode a právnici. Politické prepojenie sledovaných komisárov prevažne súviselo s vládnymi stranami, pričom veľmi frekventovaná bola aktívna skúsenosť v rámci európskych a medzinárodných organizácií.
Čo sa týka u nás toľko spochybňovaného manažérskeho pozadia komisárov, nejde o hendikep, ale o znak politickej vyspelosti a dôkaz strategického pohľadu. Podobný ťah urobila britská premiérka Thatcherová, keď lorda Cockfielda - manažéra so skúsenosťami v priemysle - najprv posadila na stoličku ministra obchodu a neskôr nominovala za viceprezidenta EK pre vnútorný trh. Stál pri zrode pre úniu ťažiskovej koncepcie fungovania spoločného trhu.
Väčšina kandidátskych krajín však za komisárov navrhuje bývalých vyjednávačov, ministrov pre európske záležitosti alebo veľvyslancov, čím možno aj nechtiac dáva najavo, že presne nevie, ktorý rezort je pre nich kľúčový. V záujme vlády by malo byť, aby dala najavo, že má ambíciu získať niektorý z hospodárskych rezortov, aj keď práve o tieto bude najväčší boj. Slovensko by tým ukázalo, že má jasnú predstavu o tom, čo chce únii ponúknuť, a že nečaká len v závese na ponuku iných.
Navrhnutie a najmä každodenná práca komisárov z nových členských krajín ovplyvní aj ďalšie smerovanie Európskej únie. Ide vlastne o súčasť boja o jej budúci charakter. Otázne pritom je, či zvíťazí tradičné chápanie reprezentované staršou generáciou politikov z krajín, ktoré úniu zakladali, alebo či únia bude flexibilnejšia. Tento nový pohľad najlepšie dokážu presadzovať ľudia nezaťažení dlhoročným pôsobením v politike, resp. ľudia s manažérskymi skúsenosťami z dynamického komerčného prostredia.
MARTIN KREKÁČ, odborník na personálne záležitosti, pracuje v poradenskej skupine AJG
