Hoci jeho hovorca Ján Füle ešte stále hovorí, že k otázke, či referendum vyhlási, sa prezident vyjadrí až po 13. januári, Schuster svoj vyhlasovací zámer zverejnil dávno pred doručením petície: „Ja vopred hovorím, že ak budú splnené všetky kritériá, že ho vyhlásim a nebudem skúmať ja, či je otázka podľa ústavy, alebo nie." Ústavní právnici uviedli už veľa dôvodov, pre ktoré by sa mal prezident pred vyhlásením referenda obrátiť na Ústavný súd. Ak Rudolfa Schustera nepresvedčili argumenty iných, mal by si spomenúť aspoň na to, čo hovoril on sám, keď také referendum vyhlasoval prvý raz.
V lete roku 2000, keď mu petíciu so 638-tisíc podpismi doručilo HZDS, dal znenie referendovej otázky posúdiť štyrom právnym expertom a štyrom právnym inštitúciám, lebo vtedajšia ústava mu neumožňovala, aby ju poslal Ústavnému súdu. Z ôsmich prezidentom vybraných subjektov päť povedalo, že otázka je v poriadku. Schuster v septembri 2000 referendum vyhlásil, lebo, ako povedal, „podľa názoru väčšiny expertov obsah petície nie je v rozpore s ústavou". Prezident sa vtedy zariadil podľa názoru „väčšiny expertov", ale ostro kritizoval, že sa nemohol riadiť rozhodnutím Ústavného súdu. Verejnosti sa výslovne posťažoval, že referendum musel vyhlásiť, lebo ani po roku „ešte nebola prijatá mnou navrhovaná úprava Ústavy SR v tom zmysle, aby Ústavný súd SR zaujal stanovisko ešte pred podpisom zákonov, respektíve iných dôležitých rozhodnutí prezidenta, ako napríklad vyhlásenie referenda, aby sa predišlo politickým, morálnym a ekonomickým škodám".
Rudolf Schuster teda už od septembra 2000 vie, že vyhlásením neústavného referenda spôsobí štátu veľké škody. Odvtedy neuplynulo toľko času, aby na to mohol ktokoľvek, a najmä on sám, zabudnúť. Keď teraz vyhlási referendum bez toho, aby sa obrátil na Ústavný súd, nebude to zlyhanie pamäte, ale prezidenta.

Beata
Balogová
