Vaše pôsobenie vo funkcii prezidenta bolo poznačené spormi s Mečiarovou vládou a najmä únosom vášho syna. Na tento prípad platí Mečiarova amnestia. Myslíte si, že sa ju niekedy podarí zrušiť?
„Neviem, či sa to podarí. Je to však problém všetkých demokratických síl na Slovensku. Vyšetrovanie sa skončilo, súdny proces sa nezačal, lebo sudcovia sa držia amnestie a stanoviska Ústavného súdu. Buď sa niekto chce držať litery zákona bez ohľadu na spravodlivosť, alebo sa niekto chce držať spravodlivosti a povie, že bola mimoriadna situácia, amnestiu dal predseda vlády, ktorý sám niesol zodpovednosť za únos, lebo SIS bola pod jeho kontrolou. Demokratická krajina však nemôže tento stav trpieť, musí nájsť riešenie, lebo je to pre ňu tieň, ktorý sa s ňou ťahá. Takto si môže časť občanov myslieť, že páni sú páni a medzi sebou si kde-čo tolerujú. Viem, že vládna koalícia nemôže urobiť všetko, je potrebné, aby sa pripojili aj demokratické sily opozície a spoločne riešili tento problém."
Máte na mysli Smer a Tkáčovu Ľudovú úniu?
„Najmä ficovci. Neviem, prečo by sa nemohli pridať k takejto iniciatíve. Nie sú zaťažení minulosťou, tak ako tkáčovci alebo HZDS."
Možno sú však zaťažení právnym názorom, že amnestie nemožno rušiť.
„Čo je to za názor, že musíme dať bokom spravodlivosť, len aby sme dodržali literu pochybného právneho rozhodnutia."
Zatiaľ sa pred súd dostala jediná kauza Ivan Lexa. Ide o fingovanú likvidáciu zbraní tajnej služby. Čo ste si pomysleli, keď ste uvideli Lexu na lavici obžalovaných?
„Dávno som Ivanovi Lexovi, Vladimírovi Mečiarovi a všetkým, čo robili protivenstvo mne a môjmu synovi, odpustil. Nemám potešenie z toho, že sa dnes ocitajú v takejto situácii. Keby som bol prezidentom, tak by som ich omilostil, aby nemuseli ísť do väzenia za únos, ale trval by som na uskutočnení súdnych procesov, aby súdy vyniesli rozsudok a aby neexistovala žiadna pochybnosť, či sa to stalo a kto je za to zodpovedný. Dodnes sú občania, ktorí veria Mečiarovi, že to bol fingovaný únos. Preto apelujem na našich politikov, aby urobili aspoň politickú bodku za týmto prípadom, ak už nie sú schopní prijať ústavnú normu, aby sa súdy mohli s vecou zaoberať. Mali by oznámiť, k akému výsledku dospeli vyšetrujúce orgány a prokuratúra. Nie je to žiadny tajný materiál, oficiálne orgány vzniesli žalobu, len neprebehol súd. To je minimum, na ktorom by malo záležať každej demokratickej sile v našej spoločnosti. Únos, to nie je Kováčova osobná či súkromná záležitosť, ale vážna celospoločenská kauza." (sp)
