je táto pozícia. A KDH sa ohradilo proti nálepke euroskepticizmu.
Mimo pozornosti však zostala zásadná vec: Samotný myšlienkový pochod Csákyho a jeho zdroje. Dôvetok, že „v EK by mali sedieť presvedčení Európania, ktorí nespochybňujú európske procesy", je prejavom politickej diskriminácie a perzekúcie odlišného názoru. Nejde o osobnú úchylku, ale súčasť novej ideológie akéhosi správneho europeizmu. Csáky je na Slovensku predskokanom tohto prúdu, ktorý nadobúda čoraz vyšší vplyv v politickom, intelektuálnom i mediálnom prostredí Európy. Neprejavuje sa pritom len v kádrovaní politických smerov na správne a nesprávne po osi proeurópsky-protieurópsky. Je to napríklad aj sakralizácia niektorých tém či tabuizovanie iných, obmedzovanie slobody slova pod zástavou politickej korektnosti, legalizácia monopolu ako alternatívy politickej či ideovej súťaže a pod.
Nie je vôbec paradoxné, že pokusu o diskrimináciu politickej menšiny (euroskeptikov) sa dopustil práve vlajkonosič antidiskriminačného zákona. Csáky sa len vydal v šľapajach Európskeho parlamentu, v ktorom prešiel návrh o financovaní tzv. paneurópskych strán, kde jedným z kritérií je „rešpektovanie princípov, na ktorých je založená EÚ". Podľa návrhu, ktorý už posvätila aj Rada ministrov, by teda z prostriedkov európskych poplatníkov nemohli byť podporované subjekty s kritickým pohľadom na „princípy EÚ". Ide o čítankový príklad porušovania rovných podmienok politickej súťaže.
Csákyho výpad proti Figeľovi rozvíja túto tvorivosť, ktorej cieľom je nebadane vsunúť znamienko rovnosti medzi euroskeptikov a extrémistov.
