Argumenty, ktorými Šimko vysvetľoval svoj odchod, sú hodné stručného komentára:
- deficit komunikácie vnútri vedenia strany aj smerom k regionálnym zložkám - poukazuje síce na autoritatívny štýl vedenia, ale v dobách kartelizácie strán to nie je výnimka,
- netransparentné finančné pozadie - pri toľkých kauzách týkajúcich sa SDKÚ nie je prekvapením, pričom argument druhého muža strany, že do toho „nevidel", neobstojí,
- odklon od politiky hodnôt k mocenským ambíciám vodcov - je naivné očakávať v boji o moc opak,
- strata dôvery ľudí v politiku - strany nemajú záujem na tom, aby sa ľudia o politiku zaujímali - s výnimkou volieb,
- strata dôvery ľudí vo vládne kroky - charakteristické pre každý liberálno-demokratický systém, pričom tento fakt sa stáva bázou pre výmenu politických elít.
Je otázne, ako chce Slobodné fórum spájať konzervatívne a liberálne hodnoty. V ekonomických otázkach to pravdepodobne nebude zložité, veď oba tábory uprednostňujú trh pred štátnymi zásahmi. Nový subjekt bude kopírovať neoliberálne ekonomické prístupy. Čo však napríklad v prípade interrupcií? Tie totiž predstavujú klasický ideový spor medzi liberálmi, u ktorých je na najvyššom mieste sloboda (t. j. slobodná voľba ženy) a konzervatívcami, ktorí stavajú štát do úlohy hlavného garanta poriadku (štát sa musí postarať o ochranu nenarodených detí).
Pôjde o klasický kresťanský konzervativizmus obhajujúci národný prvok a autoritu cirkvi (v spojení s liberálnym postojom sa opäť vynára problém), alebo o snahu organizovať spoločnosť na občianskom princípe (úplne odlišné sú napríklad prístupy k budovaniu Európskej únie)?
Šimko chce napodobniť model SDKÚ, ktorá údajne spájala hodnoty oboch táborov. Táto strana však vznikala za iných okolností a najmä iným spôsobom ako Slobodné fórum. Najprv pôsobila ako koalícia zahŕňajúca aj konzervatívny, aj liberálny prúd, kým šimkovci vytvárajú jednotnú stranu. Napodobiť model vzniku SDKÚ je preto nereálne. Vyššie uvedené fakty vedú ku klasikom teórie elít, ktorí tvrdili, že ideológia (alebo hodnoty) sú iba kamuflážou pre mocenské záujmy.
Charakteristiky, ktoré Šimko použil pre budúcu stranu, sú iba frázami, ale plnia svoj účel. Jedným z predpokladov úspechu každej strany je vhodne zvolený mýtus, t. j. súbor subjektívnych predstáv, ktoré sa vybavia voličovi pri vyslovení názvu strany. Frázy ako „liberálny", „konzervatívny", „sociálne cítenie", budovať stranu na základe „hodnôt" nám prinášajú iba veľmi hmlistú predstavu o tom, čo je to vlastne za stranu. A práve v tom je genialita mýtu. Každý volič si môže konkrétnosti domyslieť sám, pričom ho stačí iba „postrčiť", napríklad tým, že sa dištancuje od netransparentnej politiky, či od nedôveryhodných osobností.
Na prvý pohľad by sa zdalo, že šimkovci nemajú ešte jasno vo svojom smerovaní: na jednej strane sa chcú snažiť o čo najtransparentnejšiu politiku, na druhej strane odmietajú ministerské kreslo. Aj tieto praktické kroky sú však iba manéver podliehajúci snahe o vybudovanie úspešného mýtu. Na jednej strane treba poukázať na to, akú veľkú zodpovednosť na seba Slobodné fórum berie, keďže bez jeho podpory by sa pravdepodobne rozpadla vláda. Na druhej strane je základný postulát - nevstupovať do rozhodovacej sféry, keďže atmosféra v spoločnosti je naladená protivládne. Okrem toho myslieť do budúcnosti a nezatvoriť si dvere pred koalíciou ani so Smerom.
Slobodné fórum to bude mať v pretlaku politických subjektov na pravej strane spektra ťažké. Ak nepríde s novou myšlienkou, ktorá by prilákala voličov, je jeho parlamentné pôsobenie po budúcich voľbách nereálne. Spomeňme HZD či SDA, ktoré nedokázali presvedčiť voličov, že predstavujú alternatívu v rámci svojich blokov.
Autor: MARTIN SVATUŠKA(Autor je politológom)
