Rada EÚ preto prijala pomerne rozsiahlu právnu úpravu ochrany pred diskrimináciou v podobe niekoľkých smerníc, ktoré sú členské štáty povinné prebrať či „implementovať" do svojich právnych poriadkov. Ide najmä o dve smernice: Smernicu č. 43 z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a smernicu č. 78 z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti.
Zdá sa však, že implementácia týchto smerníc spôsobuje vládnym stranám pretrvávajúce ťažkosti. Sekcia ľudských práv a menšín Úradu vlády pripravila už niekoľko verzií návrhu tzv. antidiskriminačného zákona, ktorý predstavuje jednu z možných alternatív implementácie spomínaných smerníc. Ako vieme, prijatie návrhu zákona vo vláde blokuje KDH a v parlamente s podobným návrhom nedávno neuspel Smer. Do akej miery sú však protiargumenty KDH z právneho hľadiska obhájiteľné?
Minister spravodlivosti sa v utorok na tlačovej konferencii KDH podľa TASR vyjadril, že „podľa niektorých neodborne sformulovaných ustanovení Csákyho návrhu by napríklad bolo možné, aby muž žaloval ženskú organizáciu za to, že sa nemôže stať jej členom". Je to naozaj tak?
Návrh antidiskriminačného zákona vo svojom paragrafe 4 zakotvuje, okrem iného, že za formu diskriminácie sa nepovažuje také konanie, ktoré je objektívne odôvodnené oprávneným cieľom . Toto ustanovenie značí, že neprijatie muža za člena ženského spolku je možné objektívne odôvodniť oprávneným cieľom, ktorým je výkon iného ústavne chráneného práva - slobody združovania.
Pravidlá spolku, ktoré obmedzujú svoje členstvo len pre ženy, nemožno za žiadnych okolností hodnotiť ako diskrimináciu. Pán minister sa teda veľmi mylne domnieva, že by neprijatý muž mohol úspešne žalovať ženskú organizáciu za diskrimináciu ako konflikt s právom na združovanie sa.
Vďačným terčom v návrhu antidiskriminačného zákona je zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie. Tento zákaz sú členské štáty povinné výslovne zakotviť. Čo však znamená? V kontexte pracovného práva to značí, že zamestnávateľ nemôže napríklad prepustiť svoju zamestnankyňu alebo ju inak poškodzovať len preto, že je lesbička. Akokoľvek sa to môže zdať niektorým absurdné, homosexuáli sú tiež ľudia, ktorí majú rovnaké právo na právnu ochranu svojej dôstojnosti. To však samozrejme neznamená, že učiteľ s homosexuálnou orientáciou môže sexuálne alebo inak neprijateľne obťažovať žiaka, presne tak isto, ako nemôže heterosexuálny učiteľ obťažovať žiačku. Taktiež to znamená, že homosexuálny učiteľ nemôže presadzovať u svojich žiakov nejaký spôsob vedenia (sexuálneho) života, presne tak isto, ako by im na štátnej škole nemal vštepovať vybraný náboženský svetonázor. Zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie by v našej legislatíve tiež nezakladal právo na uzatváranie homosexuálnych manželstiev alebo na adopciu dieťaťa homosexuálnym párom.
Dva často prezentované argumenty KDH sú teda právne nepodložené a rozhodne nepodávajú lichotivý obraz o odbornej kompetentnosti ich autorov. Zámerne som vynechala spor o tom, či potrebujeme jeden antidiskriminačný zákon alebo novelizáciu množstva právnych noriem. Myslím si, že každému triezvo rozmýšľajúcemu človeku je jasné, aká forma právnej úpravy je pre „obyčajných" ľudí najprístupnejšia a najprehľadnejšia.
Návrh zákona je na stole už niekoľko rokov, za ten čas sa mali možnosť k nemu vyjadriť nielen právni experti KDH, ale aj odborníci Európskej komisie, Rady Európy či OSN. Je po odbornej stránke v poriadku. Je mimoriadne žiaduce, aby ho parlament čo najskôr prijal. Domnievam sa, že podporu vstupu Slovenska do EÚ v referende možno vnímať aj ako podporu zmien smerujúcich k prehĺbeniu ochrany hodnôt, ktoré únia presadzuje. Či sa to časti vládnych strán páči, alebo nie, jednou z nich je hodnota ochrany ľudskej dôstojnosti a s ňou súvisiace právo na ochranu pred diskrimináciou. „Vlažný" prístup k riešeniu tejto otázky vládnymi stranami naznačuje ignorovanie základných ľudskoprávnych hodnôt a tiež želaní značnej časti obyvateľstva. Je tiež veľmi smutné pozorovať, ako si istá strana sústavne presadzuje svoju populistickú propagandu na úkor najslabších skupín spoločnosti.
Autor: JARMILA LAJČÁKOVÁ(Autorka je doktorandkou práva na Torontskej univerzite, podieľala sa na tvorbe návrhu antidiskriminačného zá
