truuje. Vladimír Palko bez servítok povedal, že Slobodnému fóru „patrí jedno miesto vo vláde" a že subjekt, ktorý by mal „pustiť niektoré mocenské pozície v prospech Slobodného fóra", je SDKÚ. Predseda Rusko bol tiež za dohodu, no jeho ústretovosť bola limitovanejšia. Mikuláš Dzurinda však tému rekonštrukcie zmietol zo stola. Šimkovi ponúkol iba „spoločné plnenie vládneho programu" a ostatným alternatívu menšinového kabinetu. Veľmi tým uľahčil situáciu štatutárovi SF, ktorý mohol pred rokovaním hovoriť, že od koalície nič nepožaduje, a na stretnutí oznámiť, že fórum sa môže stať koaličným subjektom iba v prípade, ak dôjde k výmene premiéra. Toto vyhlásenie s konečnou platnosťou zmenilo rozloženie politických síl na Slovensku.
Na fakt, že sa druhá Dzurindova vláda včera definitívne zmenila na menšinovú, zareagoval premiér s profesionálnym optimizmom. Spoločný mandát z volieb a eventuálna opozičná zmluva so Šimkom vraj môžu utvoriť podmienky na dovládnutie jeho kabinetu. Predseda vlády a SDKÚ si môže nahovárať čo chce, ale je len otázka času, kedy sa ukáže, aké neúnosné je vládnutie proti parlamentnej väčšine. Šimko pomocou opozície môže v parlamente zmeniť každý vládny návrh, jeho poslanci môžu podporovať opozičné návrhy obmedzujúce vládu i jej právomoci, môžu hlasovať s opozíciou aj v personálnych otázkach. Kým bude Dzurinda premiérom, v parlamente bude vládnuť Šimko. Keby sa predseda SDKÚ chcel tváriť, že mu to neprekáža, koaliční partneri mu to nedovolia.
Pred desiatimi rokmi, keď Kňažko odišiel od Mečiara, si HZDS muselo vybrať, či chce vládnuť bez predsedu, alebo či chce predčasné voľby. Teraz, keď Šimko odišiel od Dzurindu, si skôr či neskôr z rovnakých možností bude vyberať aj SDKÚ.
