Bratislava 17. januára (TASR) - Dva roky by mohlo trvať Slovenskému rozhlasu (SRo), aby sa stal nezávislým od štátneho rozpočtu a fungoval len na základe koncesionárskych poplatkov a reklamy, pričom počas prechodného obdobia by sa mala výška štátnej dotácie postupne znižovať.
Na základe tohto projektu ústredný riaditeľ SRo Jaroslav Rezník žiadal ministra financií Ivana Mikloša o oddlženie verejnoprávneho rozhlasu v hodnote 75 miliónov Sk na dlh za rok 2003, ktorý podľa Rezníka vznikol i v dôsledku schválenia nižšej sadzby koncesionárskych poplatkov. Žiadal tiež o 110 miliónov na plnohodnotné zabezpečenie vysielania v roku 2004. Na miere zmien a teda i oddlžení sa minister s riaditeľom nakoniec nedohodli, pričom si minister myslí, že SRo bude tvoriť nový dlh.
"Ciele stanovené v projekte sú reálne a znamenajú ďalšie kontinuálne zefektívnenie činnosti SRo bez toho, aby SRo musel prejsť na krízový variant riadenia a zastaviť výrobu programov," uviedol pre TASR Rezník. Riaditeľ súhlasí s názorom ministra financií, že pri oddlžovaní platí priorita "najskôr poriadok a potom peniaze". Súčasne ho ubezpečuje, že vo vnútri SRo poriadok je. "Naďalej plníme všetky úlohy vyplývajúce zo zákona," zdôraznil. Svoj projekt tak zameral na zásadné zníženie nákladov a racionalizáciu činností SRo, ale so silným akcentom na podporu pôvodnej slovesnej i hudobnej tvorby.
Podľa Rezníka k takémuto postupu vedie SRo nielen zodpovednosť za zákonom stanovené úlohy. Rezník nechce, aby v prípade, že bude chcieť "SRo o päť - sedem rokov sprístupniť poslucháčom umelecké hodnoty vytvorené v prvej dekáde nového tisícročia, v archíve a fonotéke nenašiel len poznámku - reštrukturalizovalo sa". Mimoriadnu dotáciu v hodnote do 400 miliónov však vláda nakoniec uvoľnila len pre verejnoprávnu STV. "STV po celý rok vysielala v krízovom režime s minimálnym objemom pôvodnej výroby," podotkol Rezník. STV dostala aj 250 miliónov na odstupné prepusteným zamestnancom, SRo zdroje zo štátneho rozpočtu na odstupné nepýtal.
