Po štyroch dňoch od Šimkovej deklarácie opozičnosti sa SDKÚ nezhoduje so svojimi partnermi v troch otázkach: Kto je za dnešný stav koalície zodpovedný? Je tento stav trvalo udržateľný? Je výmena premiéra Dzurindu naozaj nereálna a nerealizovateľná? V prvej otázke sa rozchádza s tromi, v druhej s dvomi a v tretej s jedným partnerom.
KDH, SMK i ANO sa kompletne zhodli v tom, že zodpovednosť za prepad koalície do menšinového postavenia nesie SDKÚ a Mikuláš Dzurinda. Prakticky tým hovoria, že ten, kto nesie za stav zodpovednosť, má niesť aj hlavnú zodpovednosť za jeho riešenie. SDKÚ sa však od nej odťahuje a jej predstavitelia na verejnosti opakujú, že ide o problém celej vládnej koalície „a tak sa k nemu treba aj postaviť". Inými slovami, premiér a jeho strana hovoria, že ak sa problém týka všetkých, potom nie je dôležité, kto ho spôsobil. Z čoho je jasné, že aj naďalej by chceli ťahať horúce gaštany z ohňa cudzími rukami.
Na rozdiel od SMK a KDH, ktoré sa zhodli, že „menšinovo sa dá vládnuť len krátkodobo", SDKÚ tvrdí, že ak Slobodné fórum bude podporovať plnenie vládneho programu, tak menšinová vláda môže fungovať až do konca volebného obdobia. Minister Liška sa už nechal počuť, že v takom prípade nevidí „tú krízu až takú vážnu". Keď niekto nechce niečo vidieť, tak to nevidí - čo si však môže dovoliť len dovtedy, kým nenarazí. Trebárs na neschválenie dôležitého zákona alebo odvolanie ministra za SDKÚ.
Premiérova strana hrá o čas, hoci čas nehrá v jej prospech. V otázke, či je výmena premiéra naozaj nereálna a nerealizovateľná, sa SDKÚ nezhoduje iba s jedným partnerom. Doteraz len SMK nahlas povedala, že ak sa rozpad koalície začal zmienkou Mikuláša Dzurindu o „skupinke", tak „premiér niečo naštartoval a výsledok je tu, tak nech to rieši". Predseda SMK preto pripúšťa, že vývoj môže dospieť „až k tomu, že príde k zmene na poste premiéra". Ak Béla Bugár myslí na niečo, čo SDKÚ považuje za nemysliteľné, tak to bude asi tým, že SMK myslí viac na koalíciu ako na premiéra.
