dobudnutého majetku aj dotknutá osoba. Zároveň navrhuje zvýšiť hranicu pre prípadné posudzovanie nelegálneho nadobudnutia majetku z dvestonásobku na šesťstonásobok minimálnej mzdy.
Pri podozrení, že niekto vlastní nelegálne nadobudnutý majetok, bude môcť po schválení zákona, ktorý je zaradený na úvod nastávajúcej schôdze parlamentu, podať fyzická, právnická osoba alebo orgán verejnej moci písomné oznámenie na policajný orgán. Oznámenie musí byť podpísané, v prípade právnickej osoby na ňom musí byť aj pečiatka. Ak polícia a následne aj prokuratúra uzná opodstatnenosť oznámenia, postúpi vec na súd.
Ak dôkazy prokuratúry presvedčia, súd vydá uznesenie o zložení peňažnej kaucie vo výške maximálne celej hodnoty, najmenej však polovice hodnoty sporného majetku na účet štátu. Ide o preventívne opatrenie, pretože odporca môže do piatich rokov od právoplatného uznesenia súdu podať návrh na vrátenie tejto kaucie, ak vyšli najavo nové dôkazy svedčiace v jeho prospech. Kaucia prepadne v prospech štátu po piatich rokoch od vydania uznesenia súdu. Zákon by po schválení v Národnej rade mal nadobudnúť účinnosť od februára. Jeho ustanovenia sa však budú vzťahovať aj na majetok, ktorý občania nadobudli pred jeho účinnosťou.
Predseda parlamentu Pavol Hrušovský považuje zákon o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov spolu s ústavným zákonom o konflikte záujmov za ťažké. Hlasovania o oboch týchto návrhoch boli už niekoľko ráz odsunuté, Hrušovský však verí, že poslanci k nim pristúpia zodpovedne.
