, na ktorých verejne straší, že sem neprídu. Nemôže predsa nevedieť, že ako minister hospodárstva môže investorov znervózniť stokrát väčšmi než špekulácie médií.
V októbri navštívili manažéri automobilky Hyundai pozemky pri Žiline. A hoci to bol sám Rusko, kto sa predtým návštevou novinárom pochválil, jej „odhalenie" ho tak rozrušilo, že neskôr vyhlásil, že už nechce o zámeroch výrobcov áut vôbec hovoriť: „O automobilkách už ani slovo, sú citliví." Novinári vraj od neho budú počuť ďalšie informácie až potom, keď sa investori skutočne rozhodnú. Investori sa nerozhodli, avšak novinári počúvajú náreky nad ohrozením Hyundai a iných projektov za tri miliardy eur takmer denne. To, že Rusko v situácii, keď sú investori naozaj citliví na informácie, namiesto diplomacie rozpútal hlučnú kampaň, má dve vysvetlenia: buď tuší neúspech a chystá si verejné alibi, alebo sa pokúša vydierať Ivana Šimka tým, že ho obviňuje z poškodzovania záujmov štátu. Keď Rusko „rozvážne" vyzýva obe strany sporu, Šimka i premiéra Dzurindu, aby sa „preniesli cez osobné problémy", snaží sa - tak ako KDH a SMK - vyviniť z krízy a postaviť sa bokom. Akurát, že na rozdiel od KDH a SMK ku kríze prispel oveľa viac on sám svojou podporou tých Dzurindových krokov, ktoré k nej viedli. A pokračuje v tom ďalej, keďže pri svojom mentorovaní kladie predsa len o poznanie väčší akcent na Slobodné fórum než na SDKÚ.
To, že sa popri verejnom nátlaku Rusko pokúša ešte i osobne ovplyvňovať jednotlivcov zo Šimkovho klubu tak, ako to skúsil s poslancom Bódym, a riskovať, že sa zatvrdia a kríza sa ešte prehĺbi, môže potom znamenať iba jedno - prežitie tejto vlády a jeho osobné politické prežitie sú pre neho oveľa dôležitejšie než príchod investícií, ktorými sa toľko zaklína. Hyundai-Nehyundai.
