Podpredseda KSS Karol Ondriaš vyvolal pred časom veľké pohoršenie vo vlastnej strane, lebo navrhol, aby si už dala pokoj s Leninom. Vedenie mu vtedy vysvetlilo, že „princíp leninizmu" nemôže byť vypustený, lebo je zakotvený v stanovách a tiež to, že „komunisti sa svojich princípov nikdy nevzdávajú". Oveľa viac sa na Ondriaša hnevala členská základňa. Žiadala, aby bol odvolaný z funkcie, z predsedníctva, vyhnaný z poslaneckého klubu a aby sa vzdal poslaneckého mandátu. Práve pre zurvalosť, s akou sa KSS k leninizmu hlási, nemožno prehliadať, k čomu sa to vlastne komunisti hlásia.
Hlásia sa k človeku, pre ktorého bol teror základom riadenia štátu. Ruskí historici dali dohromady zbierku Leninových listov, inštrukcií a dekrétov, ktorými dával príkaz vraždiť. Je medzi nimi nielen všeobecný dekrét o červenom terore, ale aj jeho osobný príkaz, koľko ľudí treba obesiť v Penze, aby to „na stovky vierst dookola ľud videl a triasol sa od strachu". Pre boľševickú tajnú službu vypracoval podrobný zoznam, ktoré vrstvy a spoločenské skupiny musia byť fyzicky zlikvidované. Dlhý, veľmi dlhý výpočet sa začínal bývalými členmi predrevolučných strán akončil sa sobami, ktoré mali príbuzných v zahraničí. Keď posielal komisárov, aby cirkev pripravili o majetok, nezabúdal pripísať vetu: „Čím viac predstaviteľov reakčného duchovenstva sa nám pri tejto príležitosti podarí postrieľať, tým lepšie."
Historik Alexandr Jakovlev, ktorý mal ako bývalý člen politbyra prístup aj k nedostupným dokumentom, napísal, že „Lenin bol zločinec, akých bolo v 20. storočí iba málo - okrem neho ešte Hitler, Stalin a Pol Pot". Jakovlev tvrdí, že dokiaľ Lenina nepochovajú ako každého iného, dovtedy bude v Rusku „večne živý". Na Slovensku si požije dovtedy, kým sa jedna strana bude označovať za leninskú, hoci je to synonymum pre zločinnú.
