Zdá sa, že referendovému chaosu sa opäť nevyhneme, keďže viacerí aktéri vyvolávajú poriadne zmätky. Darmo sa Robert Fico spolu s odborármi zlostí na predsedu Ústavného súdu za to, že vyjadril svoj názor na záväznosť výsledkov fakultatívneho referenda pre poslancov. Vinu za zmätočnú situáciu treba hľadať u autorov úpravy inštitútu priamej demokracie v ústave, ale aj tých, čo ho zneužívajú na stranícke účely.
Keďže vymedzenie jednoznačnej ústavnosti referendových otázok stále chýba, organizovanie ďalšej spornej petičnej akcie má skôr kontraproduktívne účinky. Iniciátori referenda za predčasné voľby si zvolili neštandardný spôsob, ako dosiahnuť pád vlády. V štandardných európskych demokraciách sa referendá o rozpustení parlamentu neorganizujú. Ich ústava stanovuje podmienky vypísania predčasných volieb, a referendum to obvykle nie je. Aj v našej ústave sú podmienky na rozpustenie Národnej rady jednoznačné, tiež dĺžka 4-ročného volebného obdobia. Na rozdiel od možnosti odvolať prezidenta v ľudovom hlasovaní, ústava nestanovuje možnosť podobne odvolať poslancov.
Napokon prezidenta ani nemožno odvolať obyčajným referendom, v ktorom rozhoduje už najtesnejšia väčšina pri nadpolovičnej účasti, teda na rozhodnutie stačia už hlasy 25,1 percenta oprávnených voličov (pri účasti 2,1 milióna stačí 1,06 milióna platných hlasov za návrh). Procedúra odvolávania prezidenta je v ústave presne definovaná: návrh musí podať ústavná väčšina poslancov a v ľudovom hlasovaní sa za odvolanie musí vysloviť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov (teda za musí hlasovať najmenej 2,1 milióna). Oproti obyčajnému referendu sa teda požaduje výrazne vyššie kvórum a navyše v prípade neúspešného hlasovania nasleduje sankcia - rozpustenie parlamentu.
V prípade poslancov NR SR však ústava nehovorí o možnosti odňatia poslaneckého mandátu za pomoci ľudového hlasovania a medzi právnikmi existujú vážne pochybnosti o ústavnosti otázky, ktorá atakuje slobodný mandát poslancov, keď žiada prijatie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia.
Spor o záväznosť či odporúčací charakter výsledku referenda by zrejme nastal aj v prípade, ak by nešlo len o mocenský boj, ale priamo o zmenu ústavy (zavedenie dvojročného volebného obdobia).
Spletitú situáciu by mohol vyriešiť Ústavný súd, ak prezident nepodľahne blahorečeniu iniciátorov petície a využije svoju právomoc obrátiť sa naň. Ak chce zostať nadstranícky a nad vecou, nemal by spájať svoju kampaň za znovuzvolenie s opozičným referendom. Taktizovaním s účelovým spájaním dvoch rozdielnych kampaní do jedného termínu by úmyselne znevýhodnil niektorých protikandidátov.
Navyše prax ukazuje, že pri oddelených volebných a referendových komisiách ani nedochádza k výraznejšej úspore výdavkov.
Náklady na referendum v termíne parlamentných volieb 1998 dosiahli rovnakú výšku ako pri referende v roku 2000. Na zavedenie efektívnejšieho systému organizovania volieb treba zladiť celý balík volebných zákonov.
Východisko z pasce možnej protiústavnosti má prezident Schuster v rukách, pokiaľ sa obráti na najpovolanejší orgán pre výklad ústavy. Tým by presvedčil o svojej nezaujatosti a prispel k právne čistému riešeniu.
Dlhodobé riešenie možno hľadať pri novelizácii ústavy, ktorá by skvalitnila právnu úpravu inštitútu priamej demokracie a definovala okruh možných otázok na jeho štandardné využívanie.
Autor: PETER NOVOTNÝ(Autor pracuje v Občianskom oku)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
