BRATISLAVA - Parlament mal včera hlasovať o novom zákone o konflikte záujmov, na ktorý sa dlho čakalo. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý zákon predkladal, ho tesne pred záverečným hlasovaním stiahol, lebo nesúhlasil s niektorými už schválenými zmenami.
Išlo najmä o pozmeňovací návrh, aby členovia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií museli dosiahnuť trojpätinovú väčšinu pri hlasovaní o tom, či bol porušený zákon a či má byť udelená pokuta. Takáto väčšina by podľa Lipšica „znamenala absolútne znefunkčnenie" výboru, lebo prakticky je nemožné ju dosiahnuť. Navrhoval, aby na takéto rozhodnutie stačila iba jedna tretinu hlasov vo výbore.
Pozmeňovací návrh o trojpätinovej väčšine predložil samotný výbor, v parlamente ho nepodporili len poslanci za KDH a Smer.
„Som presvedčený, že Slovenská republika potrebuje férový a vykonateľný zákon. Verím, že sa k nemu v budúcnosti budeme môcť vrátiť," povedal Lipšic po stiahnutí zákona.
Zákonom sa mal značne rozšíriť okruh osôb, ktorých účinkovanie a majetkové pomery budú pod dohľadom verejnosti. No má prísť aj na ich rodinných príslušníkov. Verejný funkcionár totiž má oznamovať ich majetkové pomery.
Viacerí poslanci sa výsledné znenie zákona snažili viac či menej pozmeniť. Poslankyňa HZDS Katarína Tóthová „nepatrí medzi tých, čo zákon nechcú", no pre údajné legislatívne nedostatky ho odmieta podporiť a dokonca ho navrhla vrátiť Lipšicovi.
Vladimír Horák z SDKÚ zas navrhol zo zákona vypustiť poslancov mestských, miestnych a krajských zastupiteľstiev. Horák, inak primátor Holíča, povedal, že návrh predkladá „na základe vlastných skúseností v samospráve a na základe aj požiadavky únie miest a Združenia miest a obcí Slovenska". Lipšic to odmietol. „Prebieha decentralizácia, samosprávy hospodária s obrovským majetkom. Je dôležité, aby aj majetkové pomery predstaviteľov samosprávy podliehali kontrole verejnosti."
Spravodajca Róbert Madej zo Smeru povedal, že po dohode poslaneckého grémia navrhuje vypustiť zo zákona najprísnejšiu sankciu za jeho porušenie - stratu mandátu alebo funkcie. Šéf Smeru Robert Fico to odôvodnil tým, že ustanovenie je kontroverzné. Lipšic im pripomenul, že stratu mandátu bude môcť preskúmať Ústavný súd a sú tam absolútne záruky proti zneužitiu. „Aká bude potom najvyššia sankcia?" spýtal sa.
Lipšica k vypracovaniu nového zákona viedlo to, že ten terajší, platný od roku 1995, dosiaľ nikoho nepostihol. Keďže minister zákon stiahol, nevzťahuje sa naň polročná lehota, počas ktorej ho nemôže do parlamentu opäť predložiť. (joč)
