"Ide o nevyhovujúce priestory, ktoré treba zrekonštruovať, problémom je aj ich kapacita," uviedol dnes pred novinármi riaditeľ odboru archívov a registratúr rezortu vnútra Peter Kartous. Do bratislavského mestského archívu sa zmestí približne desať percent všetkých materiálov. Situáciu chce rezort riešiť výstavbou účelovej budovy na pozemku Slovenského národného archívu.
Kartous kritizoval aj nedostatočný personálny stav v archívoch, kde pracuje 452 ľudí, z toho 327 v odborných pozíciách. Napriek tomu dokázali za posledné tri roky vybaviť 130-tisíc bádateľských návštev a ďalších 60-tisíc žiadostí o odpisy a výpisy z archívnych materiálov. Prácu v 47 archívoch uľahčila aj minuloročná 40 miliónová investícia do výpočtovej techniky.
"Ročne inštitúcie vyprodukujú 50 kilometrov registratúrnych dokumentov, z ktorých sa archivuje približne päť percent. Ideálne podmienky na ich skladovanie sú 45 až 55 percentná vlhkosť a teploty okolo 16 stupňov Celzia," podotkol Kartous. Dôležité je podľa jeho slov zabezpečiť aj dostatočné protipožiarne opatrenia.
Riaditeľ odboru upozornil aj tých starostov obcí, ktorí ešte nemajú zaregistrovaný obecný erb, aby tak urobili čo najskôr. Zákonom stanovená lehota je do roku 2005. Doteraz sa zaregistrovalo 2220 miest a obcí, no v evidencii ďalších 500 stále chýba.
Archivári v súčasnosti riešia aj problematiku kyslých papierov, na ktorých je zaznamenaných až 75 percent údajov, najmä z 19. a 20. storočia. Životnosť takéhoto papiera je 50 až 100 rokov, čo predstavuje potenciálne riziko rýchleho znehodnotenia dokumentov, zdôraznil Kartous. Čiastočným riešením je nový systém výroby papiera zaručujúci životnosť aj 350 rokov a presun informácii na mikrofilmy.
